Aeróbna vytrvalosť a florbal

16.07.2018 16:41:50
Aeróbna vytrvalosť ako jeden z pilierov kondície je v širokej verejnosti najviac poznaná a diskutovaná oblasť tréningu. Už od 60-tych/70-tych rokov sa vie, že aeróbna zdatnosť organizmu je pre kvalitu života naozaj dôležitá.

Najväčším a najznámejším preborníkom v tejto problematike bol pán Cooper, ktorý potvrdil fakt, že aeróbna zdatnosť má preventívny vplyv na vznik civilizačných ochorení, ale aj na dĺžku a kvalitu života. Na jeho štúdie naväzovali rôzne cvičebné plány na doma, na DVD prehrávačoch propagované známymi osobnosťami.

 

Späť k našim florbalistom. Aký význam má rozvoj aeróbnej vytrvalosti pre hráčov? Čo to tá aeróbna vytrvalosť je? Aeróbna vytrvalosť je schopnosť vykonávať určitú fyzickú aktivitu v takej intenzite a trvaní, kde sú energetické nároky hradené prevažne aeróbnym spôsobom (oxidáciou). Veľmi zjednodušene povedané, že na aktivitu nám postačuje energia (telesné zásoby) a kyslík, ktoré sú premenené na svalovú činnosť, teplo a vzniká pri tom minimum vedľajších produktov z chemických reakcii.

 

Pokiaľ teda zvyšujeme výkon z tejto, v podstate, nenáročnej intenzity, budú sa zvyšovať nároky organizmu na kyslík a na srdcovocievny systém. Aby sa zjednodušilo zaradenie zaťaženia do pásma, v ktorom sa pohybujeme, určili sa pojmy aeróbny a anaeróbny prah. Aeróbny prah môžeme definovať ako stav organizmu, kedy sú energetické nároky plne hradené aeróbnym spôsobom pričom hladina laktátu je veľmi nízka (laktát je splodina anaeróbneho štiepenia energie). Anaeróbny prah sa, naopak, vyznačuje rovnováhou využitia a produkcie laktátu, pričom väčšina energie sa stále tvorí aeróbne.

 

Dôležitý je fakt, že na úrovni aeróbneho prahu rozvíjame aeróbnu kapacitu a na úrovni anaeróbneho prahu výkon. Práve výkon je daný maximálnou spotrebou kyslíka v organizme označovanou ako VO2max. Je to maximálne množstvo kyslíka v ml spotrebovaného v tkanivách za 1 minútu. Určuje sa spiroergometrickým vyšetrením a udávané je v relatívnych jednotkách ml/kg, alebo v absolútnych L.

 

Zdroj: http://www.fsps.muni.cz/emuni/data/reader/book-5/06.html

 

Dosť pojmov, chceme vedieť prečo je aj rozvoj aeróbnej vytrvalosti dôležitý pre florbalistov. Zaťaženie nikdy nie je čiernobielo také, alebo také. Spôsoby získavania energie sa vždy v určitej miere dopĺňajú. Aeróbny tréning tým pozitívne pôsobí na schopnosť organizmu používať kyslík vo väčšej miere – zlepšenie VO2max, čím vytvára predpoklad pre lepšie zvládnutie viacnásobných intenzívnych činností a najmä pozitívne vplýva na regeneračné procesy v organizme napríklad tým, že metabolizácia laktátu prebieha rýchlejšie.

 

Koľko odbehnúť a ako? Opäť je dôležité si uvedomiť, aký objem v zápase má samotný hráč. V priemere je to okolo 4-6 km podľa postu. Tu sme si odpovedali na otázku objemu. Ako, záleží, či je začiatok prípravy, koniec, prípadne či prebieha sezóna a samozrejme treba zohľadniť aký priestor dostávame na rozvoj kondície. Všeobecne sa viditeľný progres dostavuje po 4 – 6 týždňoch, pri 4-5 tréningových jednotkách v týždni pokiaľ nám ide len o vyselektované aeróbne schopnosti. Je však hlúposť premrhať celú prípravu len rozvojom aeróbnych schopností. Tu znovu apelujem na priebežné riešenie kondície počas sezóny. K poklesu výkonu dochádza veľmi rapídne a to v stave úplnej nečinnosti už po 7 až 12 dňoch.

 

Metódy rozvoja opäť súvisia s fázou prípravy. Na začiatku budú menej náročné ako na konci. Pokiaľ udržiavame kondíciu celoročne, je dobré striedať ich. Najznámejšou je súvislá metóda, ktorou si prešiel určite každý z nás. Ide o súvislý rovnomerný alebo stupňovaný beh v intenzite na úrovni nad aeróbnym prahom. Pri stupňovaní sa intenzita môže dostať až na úroveň VO2max.

 

Fartlek – hra s rýchlosťou - je zábavnejšou formou súvislého behu, kedy sa striedajú rýchle úseky s pomalými v pomere 1:4/1:2 (najčastejšie), alebo môžeme zaradiť rôzne silové prvky a nechať sa uniesť po vzore známych terénnych prekážkových pretekov.

 

Opakovacie metódy, kde určíme úsek, napr 1 km, ktorý bežíme v danom tempe od úrovne ANP až po úroveň VO2max s prestávkami medzi úsekmi. Ďalej sú to intervalové metódy kde sú prebehnuté úseky kratšie ako v opakovacej metóde, no vonkajšia intenzita je vyššia. Približuje sa až k 70-80 % z maxima na danom úseku, ktoré začínajú už na 50 m (po 2000).

 

Krátkoúseková krátkointervalová metóda je zaujímavá tým, že zaťaženie trvá do 10 sekúnd a teda je hradené aeróbne, aj keď intenzita je až na úrovni 120 % VO2max. Pokiaľ však chceme stimulovať aeróbnu vytrvalosť, je nutné vykonať minimálne 50 opakovaní. To znamená, že ak chceme určiť tempo na známy tréning 50 x 50 m, vieme si pomôcť hodnotami z Cooperovho behu. Ak atlét zabehne 3000 m, 50 m zabehne za 12 s. Keďže sa chceme dostať na úroveň 120 %, bude bežať 50 m za 10 s v našom tréningu.

 

Zdroj: KAMPMILLER T.,VANDERKA M.,LACZO E.,PERÁČEK P. 2012. Teória a didaktika športového tréningu. Bratislava: ICM Agency, 2012. 353s. ISBN:978-80-89257-48-5

 

Ako určiť VO2max? Ako som už vyššie naznačila, nepriamo je možné podľa tabuliek určiť túto hodnotu z Cooperovho kondičného testu. Verím, že ste sa s porozumením dočítali až sem, a článok vás namotivuje do ďalšieho štúdia problematiky. Text má slúžiť najmä ako široký popis základných pojmov a metód rozvoja. Už o pár dní pokračujeme.

 

AUTOR: Sabína ŠÁLOVÁ

ZDROJ FOTO: internet

späť