Anaeróbna vytrvalosť

20.07.2018 10:37:23
V predchádzajúcom článku sme písali o procesoch aeróbnych, ktoré sú charakteristické získavaním energie tzv. oxidatívnou fosforiláciou zo zdrojov dostupných v organizme. Každý dobre pozná pocit, keď je pri behu vysmiaty, vládze, nebodaj sa rozpráva s kolegom bežcom. Dostatok kyslíka je teda predpokladom pre proces oxidatívnej fosforilácie.

Čo sa deje pri typickom prerušovanom zaťažení počas florbalového zápasu? Atlét vykonáva opakované úseky v šprinte, zmeny smeru a na striedačku si sadá s jazykom na zemi. Jednoduchá matematika – zvýšila sa spotreba energie a teda aj spotreba kyslíka v organizme.



Anaeróbna vytrvalosť bude špecifická práve procesom získavania energie pre výkon v režime s obmedzeným množstvom kyslíka. Reakcia sa nazýva anaeróbna glykolýza. Jej výhodou aj nevýhodou je produkt, laktát – známy ako soľ kyseliny mliečnej. Laktát sám o sebe nie je príčinou pocitu ťažkých nôh, zatuhnutia počas výkonu tak ako je to vykladané po dlhé roky. Príčinou týchto nepríjemností sú ióny H+ , vznikajúce počas celej tejto reakcie. Na proces je naše telo krásne pripravené a do boja sú nasadené pufrovacie látky, ktoré vzniknutú acidobázickú nerovnováhu dajú do poriadku.

 

Zvyšujúce sa množstvo vodíkových iónov počas intenzívneho zaťaženia, kde sme prekročili anaeróbny prah a teda laktát, ktorý práve vzniká, telo nestíha metabolizovať, spomaľuje prenos nervového vzruchu na svalové vlákno, vytvára pocit dezorientácie až pocitu na zvracanie a zhoršuje sa koordinácia, technika a spolu s tým sa zmenšuje aj naša šanca na výborný výkon.

 

Cieľom tréningu anaeróbnych schopností je zlepšenie metabolizácie laktátu a schopnosti organizmu vyrovnať sa so vznikajúcou kyslosťou. Zlepšením týchto vlastností predlžujeme schopnosť atléta zotrvať vo vysokom výkone viac striedaní, alebo podať lepší výkon počas zápasu, za predpokladu, že organizmus dokáže efektívne fungovať v celom jeho trvaní. Navyše sa zlepšuje aj schopnosť regenerovať.

 

Kedy a ako nastupuje táto forma získavania energie? Znova zdôrazňujem, že nikdy nejde o čiernobiele získavanie energie jedným, alebo druhým spôsobom. Mení sa len prevaha jedného, alebo druhého. V tejto chvíli je dôležité uviesť, že pred každým intenzívnym výkonom je dôležité rozbehnúť všetky procesy v tele. Zvýšenie tepu, prietoku krvi, rozšírenie kapilár, prehĺbenie dýchania, prekrvenie svalov pripraví organizmus na nastávajúce anaeróbne zaťaženie a anaeróbny metabolizmus nastupuje hladko. Chcem tým povedať, že kvalitné rozcvičenie je rovnako dôležitá súčasť tréningu, ako jeho rozvíjajúca hlavná časť!

 

Pripojená tabuľka zobrazuje ako vyzerá hradenie energie:
ATP/CP systém – okamžite použiteľné zdroje energie v tele, ANG – anaeróbna glykolýza

 

Zdroj: https://kondicnetrenerstvo.wordpress.com/2016/01/01/model-hradenia-energie-pri-intenzivnej-sportovej-cinnosti/

 

Z tabuľky môžeme vyčítať ako dlho musí trvať intenzívne zaťaženie, aby nastúpili anaeróbne procesy na maximum - približne 8 s. Je však potvrdené, že ak sa intenzívne úseky opakujú často a prestávky medzi nimi sú veľmi krátke, dochádza rovnako k vysokej tvorbe laktátu. Rozvoj anaeróbnych schopností opäť vychádza z požiadaviek florbalu, od počtu šprintov, objemu, intenzity hry každého jedného tímu. Možné je vsadiť tréning do foriem člnkových behov, priamych úsekov, ale aj hernými prostriedkami v podmienkach sťažených na bežecké nároky hráča (3 na 3 na veľké ihrisko). Prestávky medzi zaťažením sa pohybujú v pomere od 1:3 až 1:4 pri dlhších úsekoch. Pri krátko trvajúcom opakovanom zaťažení v trvaní okolo 8 s pri piatich opakovaniach trvá odpočinok do 2 minút. Vykonať je potrebné aspoň 3 série. Medzi sériami je prestávka štvornásobne dlhá ako medzi opakovaniami t.j. 6 – 8minút.


Uvedené čísla sú veľmi subjektívne a preto je potrebné poznať vlastný tím a hlavne mať poznatok z fyziológie športu, kvôli detailnému poznaniu chemických procesov, ktoré nám určujú tréningové postupy. Vytrvalostné schopnosti priamo súvisia s chemickými procesmi v tele a to je dôvod prečo apelujem na štúdium v tomto smere.

 

AUTOR: Sabína ŠÁLOVÁ

 

ZDROJ FOTO: archíva Sabíny Šálovej

späť