Darčekom na Vianoce by bola nominácia na zápas

03.12.2016 21:13:10
Z Košického chlapca, ktorý začínal v ATU, sa postupne vypracoval na svetobežníka. Zahral si v Čechách, kde sa stal majstrom, teraz pôsobí vo Švédsku a je stálicou a dokonca kapitánom slovenskej reprezentácie – Lukáš Řezanina. Pozhovárali sme sa o jeho ceste životom a aktuálnej účasti na šampionáte.

Ako sa „upieklo“ tvoje pôsobenie vo Švédsku?

 

„Vo Vítkoviciach som hrával už päť rokov a cítil som, že potrebujem zmenu. Veľmi ma lákalo vyskúšať si špičkový florbal. Istý čas som bol v kontakte s agentúrou JACT, ktorá je spätá s Jonasom Thompsonom, druhým najlepším hráčom Estónska. Proti Thompsonovi som hrával zápasy, čiže sme sa trochu poznali. Začali sme o tejto myšlienke spolu komunikovať, no hneď mi povedal, že to nebude jednoduché. Do Švédska berú len top strelcov a ja som v českej lige medzi nich nepatril. Napokon sa ozval Linköping a ja som išiel na týždňovú skúšku a po nej ešte na jednu dvojtýždňovú. Starali a starajú sa o mňa pekne. Mesto je veľmi krásne a Švédi majú veľkú úroveň, ktorá mi je sympatická a tak som zostal.“

 

Snom takmer každého florbalistu je zahrať si vo Švédsku. Tebe sa tento sen splnil. Aké máš pocity z doterajšieho pôsobenia v tejto krajine?

 

„Hneď po mojom príchode do Linköpingu ma poslali na farmu rozohrať sa. Tréner tohto družstva mi veľmi nedôveruje, čo ma samozrejme mrzí. Na druhej strane stále trénujem s tímom áčka a na tréningoch sa mi často celkom darí. Chalani ma podporujú aby som vytrval, že môj čas ešte len príde. Otázka je, či si najvyššiu švédsku súťaž do konca roka zahrám, alebo nie. Snažím sa mať vždy čistú hlavu a na každom tréningu idem ako v zápase so snahou prebojovať sa do prvých troch pätiek áčka. Budem bojovať aj naďalej a určite to nevzdám!“

 

Máš s klubom nejakú zmluvu?

 

„Nepodpísal som ju, no fungujeme podľa nej. Verím v slušných ľudí a tí nepotrebujú na dohodu papier.“

 

Hrávaš tretiu švédsku ligu. Ak by si ju mal porovnať s českou najvyššou súťažou, ktorú si hrával, v čom je rozdiel?

 

„Náš tím je na druhom mieste a mojimi spoluhráčmi sú aj juniorskí reprezentanti švédskej reprezentácie. Je to klasický švédsky florbal. Veľmi presný, no menej behavý. Všetci hráči vždy vedia presne, čo majú robiť, čiže je to vyspelá súťaž. Nechcem to porovnávať, lebo je to úplne iný florbal.“

 

Ako si na tom so Švédčinou?

 

„Kúpil som si knihu a snažím sa niečo pochytiť. Tento jazyk je celkom jednoduchý, čo je dobre. Ovládam Angličtinu a Nemčinu, no Švédi majú celkom radi ak sa niekto snaží komunikovať ich rodným jazykom. Z času na čas na mňa spustia a očakávajú reakciu. Keď im poviem, že ešte všetkému nerozumiem, tak mi pripomenú, že by som sa už mohol naučiť...“

 

Po úspešnej februárovej kvalifikácií, ktorá znamenala postup na šampionát do Lotyšska si sa opäť dostal do záverečnej nominácie. Vo Švédsku nie si celkom na očiach, očakával si, že tvoja nominácia bude takmer samozrejmosťou?

 

„Svoju nomináciu som očakával. Myslím si, že robím pre kondíciu a samotný florbal toho dosť a možno aj niečo naviac. Pri poctivej a pravidelnej práci sa musia výsledky dostaviť. A ja som si veril.“

 

Florbal sa postupne blíži k Olympiáde. Je reálne podľa teba, aby si ešte mohol pomýšľať na účasť pod olympijskými kruhmi?

 

„Prejsť sa pod olympijskými kruhmi je určite fantastická záležitosť, no pri všetkej skromnosti si myslím, že ja to už nestihnem. Naša súčasná generácia môže pomôcť našim nasledovníkom dobrými výkonmi a chceme sa pokúsiť vybojovať im čo najlepšie podmienky.“

 

Pokračuješ vo funkcií kapitána tímu. Do funkcie ťa zvolili hráči, alebo tréneri?

 

„Kapitána volí stále tréner Koutný. Vždy sa v šatni spýta ostatných, či s tým má niekto problém a nikto mu nič nepovie. Verím, že nie zo strachu, ale že súhlasia s trénerom. S chalanmi tvoríme dobrú partiu a všetci sa snažíme spoločné trávenie času si naplno užívať. Nie som prísny kapitán, skôr sa snažím, aby sme si uživali hru, aby nás florbal spoločne zabával. Chcem aby sa do repre chlapci tešili a nie aby sa sem niekomu nechcelo. Myslím, že to teraz tak funguje, čo je veľmi pozitívne.“

 

Ako sa cítiš v úlohe kapitána?

 

„Možno ma táto funkcia pred časom a najmä v začiatkoch, trochu obmedzovala v hre, no ja by som sa inak ako teraz, nesprával, či som alebo nie som kapitánom. Niekto to robiť musí a pre mňa je to prirodzené.“

 

Nebýva pravidlom, že najlepší hráči bývajú aj najlepšími trénermi. Chcel by si sa niekedy vydať týmto smerom?

 

„Náročná otázka. Ak by som sa niekedy na pozíciu trénera dal, tak by som asi chcel trénovať len neuveriteľne talentovaných ľudí, ale skôr by som to nechcel robiť.“

 

Prečo? Chýba ti trpezlivosť?

 

„Aj voči tým najlepším a najkvalitnejším trénerom má stále niekto rôzne výčitky. Úloha trénera je nevďačná a veľmi zodpovedná a náročná. Ak mám pravdu povedať, neláka ma to.“

 

S akým cieľom si prišiel so svojim tímom na svetový šampionát do Rigy?

 

„Máme náročné vyžrebovanie. Sme lepší než Poliaci, čo musíme dokázať na ihrisku vo vzájomnom zápase, potom zrejme zvalcujeme Austráliu, po nich sa stretneme s Dánmi, ktorí sú na našej úrovni a po zápasoch v skupine nás čaká súboj proti Nórom, prípadne Lotyšom, ktorý bude veľmi náročný. Keď však postúpime medzi osem tímov sveta, bude to pre Slovensko obrovský úspech.“

 

Reprezentačný káder sa výrazne omladil, kto bude ťahúňom tímu, pri predpoklade, že ty si jeden z nich?

 

„Mení sa nielen vekové zloženie družstva, ale aj náš herný prejav. Premena je postupná a nie je jednoduchá. Už by sme postupne nemali byť tímom, ktorý čaká vzadu na loptu, ale aktívne hrá na lopte, čo sa nám celkom darí. Mne sa veľmi páči hra Martina Grlického, z ktorého sa stáva perfektný center. Taktiež skúsený Juraj Matejka je tiež kvalitný center, okolo ktorého sú dobrí hráči. Verím, že aj päťka, kde som ja, poriadne prikúri súperom. Medzinárodný florbal však rastie míľovými krokmi a tak nesmieme zaháľať ani my.“

 

Ako často sa dostaneš domov na Slovensko?

 

„Žiaľ, domov som sa dostal len v prípade reprezentačných zrazov. Chcem si zahrať najvyššiu švédsku súťaž a tak nie je čas vynechávať tréningy. Keď sa vrátim na Slovensko, kľudne pobudnem doma s rodičmi aj celý rok, no teraz to nie je možné.“

 

Blížia sa Vianoce. V tomto čase je každý rád v rodinnom kruhu. Ako ich stráviš ty?

 

„Neviem, či sa domov dostanem a keď tak len na niekoľko dní. Hneď po sviatkoch sa hrá SSL a ja by som sa rád už prebojoval do zostavy.“

 

Vianoce nie sú o materiálnych hodnotách, no každého poteší, ak niečo zo srdca dostane. Čo je tvojim želaním?

 

„Možno by ma veľmi potešilo, keby si tréner všimol, ako sa niektorí spoluhráči tešia domov na koláče a vybral si ma na zápas SSL. No a doma si pôjdem zahrať hokej na ľade, užijem čas s rodinkou a hurá na sever.“

späť