Faith: „Ak máte šport rád a k tomu dobrých kamarátov, ide to samé.“

08.05.2019 04:15:31
Pochádza z hokejovej rodiny, no popri ľadovom hokeji stíha aj florbal, či hokejbal. Darí sa mu a akákoľvek hokejka mu prirástla k srdcu. Strieľa góly, či servíruje prihrávky spoluhráčom a celkom určite bude oporou slovenskej reprezentácie juniorov na Majstrovstvách sveta v kanadskom Halifaxe. Predstavujeme vám veľký talent Romana Faitha.

Tvojou prioritou je ľadový hokej. Ako si sa dostal k florbalu?

 

„Priviedol ma k nemu pán Juraj Dudovič. Môj brat hral s jeho synom Michalom hokej. Pán Dudovič nás zavolal zahrať si florbal a tak sme s Miškom odohrali jeden turnaj na Jedlíkovej. Florbal ma chytil a tak som neskôr často chodieval pomáhať košickému ATU, čo mi zostalo dodnes.“

 

Je o tebe známe, že sa okrem ľadového hokeja venuješ aj florbalu, či hokejbalu. Na aké miesto radíš florbalové aktivity v hierarchii svojich hodnôt?

 

„Priznám sa, že na prvom mieste je hokej, ale kvôli tomu, že sa ním dá v budúcnosti živiť. Ak by sa dalo uživiť aj florbalom, tak by som tuho premýšľal, čiže je momentálne na druhom mieste, no veľmi ma baví ho hrať. K hokejbalu som sa dostal cez hokejistov a priamo na Majstrovstvá sveta, ale mám radšej florbal.“

 

Čaká ťa premiérová účasť na svetovom šampionáte juniorov. Čo od nej očakávaš?

 

„Nemám žiadne špeciálne očakávanie, no viem, že do každého zápasu pôjdem s maximálnym nasadením a túžbou zvíťaziť. Treba byť však aj pokorný, pretože viem, že Švédi s Čechmi sú trochu na inej úrovni ako my. Ak budeme hrať tímovo, môžeme prekvapiť.“

 

Každý šport má svoje pre a proti. Čo sa ti najviac páči na hokeji a florbale a čo naopak veľmi nemusíš?

 

„Každý šport má svoje špecifiká, no nechcem to veľmi rozoberať. Nechcem totiž povedať niečo, čo by mi mohlo viac uškodiť ako pomôcť... Na florbale sa mi páči, že je to rýchly a kombinačný šport. Sú mi sympatické motívy rôznych turnajov ako sú Prague Games, či Hummel Open. Podobné turnaje na hokeji nie je možné zorganizovať, pretože nedá sa hrať všade hokej a toľko ľadových plôch na jednom mieste len ťažko zoženiete.“

 

S akými ambíciami podľa teba prišiel náš tím na Majstrovstvá sveta juniorov do kanadského Halifaxu?

 

„Ako som spomínal, chceme ísť do každého zápasu s cieľom ho zvíťaziť!“

 

Venuješ sa trom športom a celkom určite ti hokej zaberá najviac času. Ako to všetko ešte aj s ostatnými povinnosťami stíhaš?

 

„Počas roka sa nezúčastňujem hokejbalových tréningov. Ním si vypĺňam skôr obdobie počas letnej prípravy. Hokej a florbal si stíham zadeliť do programu, no je samozrejmé, že má hokej prednosť.“

 

S hokejkami v ruke ti to ide a sypeš súperom nemálo gólov, ale dožičíš aj množstvo finálnych prihrávok spoluhráčom. Čím to  je, že je to pre teba tak jednoduché až samozrejmé?

 

„Každý z troch športov, ktoré hrávam, majú rovnaký základ a tým je hokejka. Ak máte šport rád a k tomu sa pridá aj dobrá partia ľudí s ktorými si dobre rozumiete, tak to ide samé a niet o čom.“

 

Pochádzaš z hokejovej rodiny. Kecajú ti do toho skúsenejší členovia rodiny a teda dedo s otcom?

 

„Do florbalu mi celkom určite vôbec nekecajú, skôr ma prídu radi pozrieť a povzbudiť. V hokeji mi sem tam poradia.“

 

Každý športovec má svoj sen, ktorý by sa mal stať aj jeho cieľom. Aký je ten tvoj?

 

„V prvom rade sa chcem vyhnúť nejakému ťažkému zraneniu, čo by mohlo ohroziť moju budúcu kariéru. Keďže hokeju obetujem veľa času, chcem sa ním v budúcnosti živiť, no skôr niekde v zahraničí a neskôr si založiť rodinu, ktorú dobre zabezpečím.“ 

 

V ľadovom hokeji máš na drese číslo 12. Vo florbale to je číslo 91 a teraz na reprezentačnom drese 79. Množstvo športovcov si chce ťahať so sebou jedno číslo, ktoré je jeho šťastným, alebo niečo pre neho znamená. Prečo u teba taká rozmanitosť?

 

„V HC Košice som v doraste dostal dvanástku, pretože sa pred rokom prideľovali čísla a mne ho našili na dres, no neriešil som to nijako. Na florbale v ATU mám 91, pretože ho nosieval môj strýko a teraz na šampionáte v reprezentácii budem mať číslo 79, pri ktorom chcem aj zostať. Môj dedo bol totiž mojim veľkým fanúšikom a zomrel vo veku 79 rokov.“

 

Na záver by sa patrilo odkázať niečo našim fanúšikom, ktorí vám fandia na diaľku doma na Slovensku. Čo to bude?

 

„Chcem požiadať všetkých, nech nie sú typickými slovenskými fanúšikmi, čo znamená, že nech nám nefandia len vtedy, keď sa nám bude dariť ale hlavne vtedy, keď budeme ťahať s nejakým súperom za kratší koniec. Chcem ich ubezpečiť, že všetci spoločne dáme do každého zápasu všetko a pôjdeme na sto percent!“

späť