Galovič: "Vekové zloženie extraligy je nezdravé"

24.06.2020 19:06:37
Žilinčan Marián Galovič patril v uplynulej sezóne extraligy mužov medzi najstarších hráčov. Zo športových schopností mu však ani vo veku takmer 40 rokov neubudlo, v tabuľke produktivity obsadil s 38 bodmi (13+25) v 20 zápasoch pekné 23. miesto, z tímu Grasshoppers nikto nezískal viac bodov. Ako svoju pozíciu vníma on sám a ako ho berú jeho, niekedy aj o viac ako 20 rokov mladší, spoluhráči? To, i mnoho iného prezradil v rozhovore.

Niekdajší reprezentant SR oslávi v septembri štyridsiate narodeniny, čo je vek, v ktorom už hokejky väčšiny florbalistov visia na klinci. Čomu vďačí za to, že stále dokáže hrať florbal na najvyššej národnej úrovni? „Základom je, že to človeka musí baviť, musí mať ciele a ísť si za nimi. Samozrejme, musí poslúchať aj zdravie. Florbal ma veľmi bavil a mali sme naozaj silný tím a boli sme dobrá partia. V tých najlepších rokoch sme však nenaplnili svoj potenciál a neboli až tak úspešní, čo sa týka umiestnenia v lige. Receptom je aj to, nikdy sa nevzdávať a neskončiť hneď po prvom neúspechu. Každopádne hrať s hráčmi ako Martin Veneny, Rado a Roman Radilovci, Tomáš Kvasnica, Juraj Kalivoda a ďalší z našej generácie bola naozaj zábava. Také prihrávky či čítanie hry dnes už má málo hráčov,“ uviedol Marián Galovič.

 

V šatni i na palubovke sa často stretáva s hráčmi, ktorí sú aj o 20 rokov mladší ako on. Je to síce rozhodne zvláštne, ale žilinský matador si myslí, že problém je v niečom inom. „Som rád, že šport oslovuje mladých hráčov. Dávajú florbalu dravosť a rýchlosť. Na škodu však je, že väčšina z nich končí veľmi zavčasu a ďaleko pred vrcholom svojej výkonnosti. Rád by som sa na palubovke stretol aj s hráčmi o 5 a 10 rokov mladšími, nie len s tými mladšími o 15 a 20 rokov. Vekové zloženie extraligy je veľmi nezdravé. Môj názor je taký, že ak sa florbal má posunúť ďalej, aj vekové zloženie tímov a reprezentačného výberu musí byť podstatne iné. Inak sa z toho stane iba juniorský, maximálne univerzitný šport. Veď za mužov hrajú už juniori a za ženy nastupujú žiačky. To, čo sa o florbale hovorilo pred rokmi, že ide o mladý a dynamicky sa rozvíjajúci šport s veľkou budúcnosťou zatiaľ zostáva nenaplnené, z čoho nemám vôbec dobrý pocit,“ zamyslel sa účastník majstrovstiev sveta 2012.

 

Ako ho vnímajú spomenutí, výrazne mladší spoluhráči? „Na to sa treba opýtať iných. Každopádne u mňa to je trochu komplikovanejšie. V rámci klubu som bol aj ako hrajúci tréner. Čiže som mal na hráčov a tím aj iné požiadavky ako iba bežný spoluhráč. A mal som za tím aj zodpovednosť. Množstvo hráčov to bralo a vedelo pochopiť. Niektorí to však chápali menej. Pred rokmi som poznal takmer všetkých hráčov, aj z ostatných tímov. Teraz tých známych tvárí stretávam na ihriskách pomenej. Ja však rešpektujem každého slušného hráča, či je v klube hviezda alebo hrá druhé husle,“ povedal a dodal: „Sem tam mi niekto začal vykať, ale bolo to iba zriedka a rýchlo sme to vyriešili. Asi vyzerám stále mlado.“

 

Veľa hráčov končí florbalovú kariéru pre nedostatok času, Galovič si myslí, že ak sa chce, tak sa dá všetko zladiť. „Dnes je taká doba, že všetci tvrdia, že nemajú čas. Hlavne tí na školách. Každopádne, času máme všetci rovnako, ale otázne je, ako s ním ‚naložíme‘. Keď už máte rodinu a deti, prácu, florbal a výjazdy na zápasy, tak až potom je to skutočný problém s plánovaním. Našťastie ma v tom podporuje manželka a 2-ročný syn sa každý deň pýta, či ideme do haly,“ prezradil majster Slovenska v sezóne 2014/2015.

 

Keďže vo florbale sa pohybuje dlhšie, ako je veľa ľudí v tomto športe na svete, dokáže výborne porovnať časy minulé so súčasnosťou. „Ako všetko, tak aj florbal sa vyvíja a prechádza rôznymi fázami a zmenami. Na začiatku bolo vo florbale veľa hráčov z iných športov, ktorí boli perfektne fyzicky a technicky pripravení a mali odohratých kvantum zápasov napr. v hokeji. Na druhej strane boli zase nadšenci, ktorí až tak dobre pripravení neboli a teda niekedy boli veľké rozdiely medzi tými najlepšími a tými slabšími. Dnes je problém nájsť jedných aj druhých. Už sa nehráva na ulici, často sa nehráva ani na tréningoch, takže priemerný hráč v MEX nie je ‚vyhraný‘ a stráca sa aj vášeň a radosť z hry - mnohí z nich ukončia ‚kariéru‘ už po pár rokoch.“
„Rozdiely boli aj medzi tímami. Dva najvyššie výsledky, čo si ako hráč v drese Grasshoppers pamätám, sú naše víťazstvá 36:0 a 25:0. Ten výsledok 36:0 je asi aj historicky najvyššie víťazstvo v slovenskej lige. Je to ale normálne, keď si pozriete históriu iných športov, napr. hokeja, aj tam boli podobné a aj vyššie výsledkové rozdiely, aj na medzinárodnej úrovni. V tých začiatkoch sa veľa behalo a hralo viac individuálne. Až vzájomnou konfrontáciou s tímami z iných krajín sme zistili, že to musíme hrať inak. Tak sa postupne zavádzali hlavne systémy zónovej obrany. Vzačiatkoch ste nemali žiadny zápas na youtube, žiadny tréning, jednoducho nič. Nemali to ani hráči, ani tréneri. Všetko sa muselo jednoducho vytrpieť tým, že niekde ste vysoko prehrali a museli ste sa z toho poučiť. Keď sledujem svetový florbal, tak niektoré prvky z tých začiatkov sa zase vracajú.“

 

V jeho veku sa, aj v iných športoch, stále častejšie vynárajú aj otázky o ukončení aktívnej hráčskej činnosti. „Uvidím, ako na tom budem pred sezónou a aký budeme mať tím. Pomaly začnem s individuálnou prípravou a podľa voľného času a výkonnosti sa rozhodneme pred sezónou v akej lige nastúpim,“ uzavrel Galovič.

 

AUTOR: Samuel PREKOP
FOTO: FBC Grasshoppers AC Uniza Žilina

späť