Galovič: „Žiaden cieľ nie je tak vysoký, aby ma oprávňoval k faulu.“

09.04.2015 22:12:56
Mnohí športovci v jeho veku končia so športovou kariérou, on je ústrednou postavou svojho tímu, strieľa góly ako na bežiacom páse a je pre svoje družstvo nepostrádateľným hráčom. Reč je o 34-ročnom útočníkovi FBC Grasshoppers AC UNIZA Žilina Mariánovi Galovičovi.

V súčasnom ligovom ročníku nazbieral v 26 zápasoch 52 bodov za 35 gólov a 17 asistencii, čo predstavuje dva body na zápas. V play off je toto číslo ešte o niečo vyššie! V tabuľkách štatistík mu robia spoločnosť hráči, ktorí sú od osem do pätnásť aj viac rokov mladší než „Galo“.

 

Čo treba spraviť aby sa Žilina dočkala historicky prvého titulu majstra Slovenska?

 

„Aj napriek tomu, že vedieme 2:0 na zápasy je ešte skoro tvrdiť, že to máme v suchu. Nič to neznamená, pretože na zisk titulu je potrebné zvíťaziť trikrát... Musíme si aj naďalej dávať pozor na rýchlych zabiehajúcich útočníkov Košíc. Potrebujeme väčšiu efektivitu v presilovkách, ktoré sa nám zatiaľ nedarí využívať.“

 

Prezradíš „mladým puškám“ recept na góly, no hlavne na viacročnú stabilitu a spoľahlivosť?

 

„Ako na potvoru mi to vo finále zatiaľ nepadá, no netreba to siliť, človek musí byť trpezlivý a počkať si na správnu situáciu. Strela by mala byť hlavne pohotová a nečakaná pre súpera. Nie je to však len o mne. Bez spoluhráčov by som sa nepresadil. Občas nahrajú oni mne a zasa inokedy ja im na nejaký ten gól.“

 

Aký gól by si vo svojej kariére označil za najkrajší, prípadne najvzácnejší?

 

„Ja verím, že taký ešte len príde... :-)“

 

Do kedy bude povestný „Galo“ trápiť psychiku súperových brankárov?

 

„Nad koncom kariéry som zatiaľ nepremýšľal. Chceme si so spoluhráčmi užiť už tretiu finálovú sériu v rade za sebou a pevne verím, že konečne so šťastným koncom. Po skončení sezóny, keď si oddýchnem budem o niečo múdrejší.“

 

Čo pre Teba znamená florbal? Mnohí súčasní hráči Ti môžu kariéru priam závidieť.

 

„Florbal je moje veľké hobby a čím dlhšie ho hrávam sa mi zdá, že sa bez neho nezaobídem. Začiatky však boli trochu iné. Keď som v roku 2001 skončil s ľadovým hokejom, povedal som si, že vyskúšam tento šport. Moja prvá reakcia bola, že to nikdy hrať nebudem. Hokejky boli malé a nejaké plastové. Mäkké ako gumená hadica na záhrade. Časom sa vybavenie zlepšilo. Naša generácia si však musela prejsť všetko na vlastnej koži. Dnešná mládež má nielen kvalitný výstroj a podmienky ale aj dostupnú literatúru, čo my sme nemali. Čiže spolu s chalanmi, no najmä s Maťom Venenym sme toho už veľa zažili.“

 

Čo na to rodina, priateľka? Máš ešte aj nejaký voľný čas?

 

„Okrem tréningov a Extraligy si rád a pravidelne zahrám mestskú ligu v Žiline, dokonca aj v Trenčíne. V žilinskom tíme hrávame v mixe takmer celá rodina – otec sestra aj priateľka. Florbal zaberá takmer všetok voľný čas. Som rád, že moja priateľka je so mnou aktívna a ma podporuje aj na zápasoch v úlohe fanúšika.“

 

Pamätáš si vôbec koľko gólov si „zavesil“ do florbalových bránok? Vedieš si nejakú evidenciu?

 

„Veru bude to už niekoľko stoviek a pravdepodobne by sme v historických tabuľkách spolu Martinom Venenym patrili medzi najlepších. Už dávnejšie sme súperili s hráčom HKL-MJM Petržalka Branislavom Thronom, či Matejom Kenderom z ATU Košice no oni už dlhšie nehrávajú a my zatiaľ pokračujeme. Túto štatistiku by som si celkom rád pozrel.“

 

Kde všade si počas kariéry pôsobil?

 

„Jeden mesiac som pôsobil v tíme Salming Trenčín, ktorému som chcel pomôcť zachrániť extraligovú príslušnosť. Na hosťovaní som bol v petržalskom HKL-MJM počas ich účasti v Lige majstrov, ktorá sa vtedy hrala v Dánsku. Inak som stále v Žiline a náš klub sme založili pred pätnástimi rokmi pod názvom Žilinská univerzita. Neskôr sme mu dali súčasný názov.“

 

Čo by si chcel odkázať mladej generácii?

 

„Chýba mi určitá pokora hráčov a úcta jedného k druhému. Žiaden cieľ nie je tak vysoký, aby ma oprávňoval k faulu. Tvrdá hra neznamená, že ak sa rozhodca nepozerá, prípadne pokiaľ nepíska, môžem súpera úmyselne až zákerne zraniť. Mám skúsenosti z prípravy v jednom fínskom klube, kde si žiaden z hráčov ani len nedovolil spraviť niečo nad rámec pravidiel, dokonca ani keď nebol prítomný žiaden rozhodca. Okrem toho si čoraz častejšie všímam, že dnešnej mládeži sa nechce makať. Bez tvrdej driny na tréningoch a zodpovedného prístupu sa nepohnú ďalej. Rovnako je potrebné sa nevzdávať, keď sa nedarí.“

 

Môžeme smelo prehlásiť, že si aj reprezentant Slovenska. Prijal by si ešte ponuku reprezentovať?

 

„Od roku 2005 som bol v reprezentácií. Neskôr prišlo zranenie, ktoré ma na dva roky vyradilo, no a vrátil som sa počas minuloročnej kvalifikácie, ktorá sa odohrala v Bratislave. S chlapcami sme vybojovali postup na šampionát do Švédska, čo ma veľmi teší, no tam už som sa nezúčastnil. Ak budem pravidelne hrávať a budem mať adekvátnu výkonnosť hodnú reprezentácie a tréneri si ma všimnú, nebudem proti.“

späť