Jeden sen sa jej splnil a verí, že prídu aj ďalšie

09.01.2020 08:53:49
Skromné dievča zo Žiliny nemalo jednoduchý štart vo florbalovom svete. Predierala sa medzi chalanmi až sa dostala do Kysuckého Nového Mesta, kde hráva najvyššiu ženskú celoštátnu súťaž Hyundai extraligu. Je zároveň juniorskou reprezentantkou a na sklonku minulého roka okúsila v drese Slovenska aj šampionát žien. Navyše sa v lete stala víťazkou ankety Slovenského zväzu florbalu „Florbalista roka 2019“ v kategórií Juniorka sezóny 2018/2019. Dnes vám predstavujeme Lindu Pudišovú.

V akom veku si začínala s florbalom a prečo si si vybrala práve tento šport?

 

„Začínala som ako väčšina mojich rovesníčok na hodinách telesnej výchovy počas štúdia na základnej škole. Bolo to v treťom ročníku, keď sme sa naháňali po telocvični spoločne s chalanmi. Florbal sa mi zapáčil a tak som skúšala presvedčiť mamu aby ma zapísala do nejakého klubu, no spočiatku nechcela. Neskôr zistila, že v Žiline existuje aj dievčenský tím v Juvente a prihlásila ma tam.“

 

Hráčky v tvojom veku mávajú svoj športový vzor. Kto je tvojim vzorom zo Slovenska a zo zahraničia a prečo?

 

„Možno niekoho sklamem, no musím skonštatovať, že nemám žiaden konkrétny florbalový vzor na Slovensku ani v zahraničí. Chcem byť sama sebou, pracovať na sebe a neustále sa zlepšovať.“

 

Aký je tvoj florbalový sen?

 

„Láka ma pôsobenie v zahraničí a v budúcnosti by som si rada zahrala vo Fínsku, prípadne vo Švédsku. V týchto krajinách sa hrá najlepší svetový florbal, ktorý by som rada vyskúšala na vlastnej koži. Jeden sen sa mi už splnil a tým bola moja účasť na majstrovstvách sveta žien v drese slovenskej reprezentácie, no budem šťastná ak sa niečo podobné ešte zopakuje.“

 

Na čom by si chcela ešte popracovať a teda zlepšiť sa a na druhej strane, ktoré sú tvoje silné stránky vo florbale?

 

„Potrebujem zvýšiť svoju rýchlosť a trochu viac hrať tvrdším ale čistým spôsobom do tela. Zatiaľ mi celkom ide palicová technika a streľba, ale človek sa nesmie uspokojiť, čiže je potrebné na všetkom neustále postupne pracovať a dolaďovať komplexne.“

 

Ktorý moment z doterajšieho priebehu tvojej kariéry ti najviac utkvel v pamäti?

 

„Utkveli mi hlavne dva momenty. Na prvom mieste sú majstrovstvá sveta junioriek vo Švajčiarsku, aj keď nedopadli úplne podľa našich predstáv. No pre mňa to bol neuveriteľný zážitok a hlavne mi to prinieslo veľké množstvo skúseností, ktoré ma posunuli ďalej. Na druhom mieste je určite minuloročný šampionát žien vo Švajčiarsku.“

 

Ako sa ti darí zladiť športové a školské povinnosti?

 

„Tak so školou zatiaľ nemám žiaden väčší problém a zvládam svoje povinnosti. Verím, že to všetko budem stíhať aj v budúcnosti.“

 

Čo hovoria na tvoju športovú kariéru rodičia?

 

„Podpora od mojich rodičov je obrovská, povedala by som, že niekedy až trochu prehnaná, no veľmi si to vážim. Chodievajú na každý jeden zápas a nielen na domáci ale aj na súperove ihriská, čo je veľká obeta a ja im za to ďakujem. Bez nich by som nebola tam, kde som v súčasnosti.“

 

Venuješ sa aj iným športom alebo iba florbalu?

 

„Navštevovala som scénický tanec, no pred dvomi rokmi som to ukončila. Ťahala som to súčasne s florbalom asi päť rokov, no už sa obe aktivity začali prekrývať, čo spôsobovalo, že som sa obom nemohla venovať naplno a tak som sa rozhodla pre florbal. Rada si ale na telesnej zahrám volejbal.“

späť