Juraj Dudovič – otec, ktorý má doma troch reprezentantov!

08.02.2016 20:32:52
Nebýva zvykom, že v jednej rodine má otec troch synov, ktorí sa venujú jednému športu. Obzvlášť, keď sa všetci traja dostanú do reprezentácie. Šťastným otcom, ktorý v rôznych vekových etapách niečo podobné zaživa je aj Juraj Dudovič starší.

Na kvalifikačnom turnaji v Nitre sedel v hľadisku a sledoval svojho najmladšieho syna, ešte len sedemnásť ročného mládenca Michala, ktorý už pravidelne zaťažuje kontá brankárov v kategórií mužov. Otec Juraj je významným človekom vo florbalovom dianí, ktorý od jeho začiatkov výrazne pomáha k jeho rozvoju.

 

Spomínaš si na začiatky, ktoré sú späté s florbalom v Košiciach?

 

„Začínali sme v roku 2000, keď sa len postupne formoval tento šport na Slovensku a rovnako sa rozbiehal aj Slovenský zväz florbalu. Začiatky sú s dnešnou realitou takmer neporovnateľné. Zápas so Švédskom bol florbalovým sviatkom. Dokázalo sa, že práca, ktorú ľudia zasvätili pre florbal na Slovensku, sa dostavila. O tom svedčí aj preplnená športová hala v Nitre.“

 

Ako si si užíval súboj so Švédmi?

 

„Bol to príjemný pocit, pretože v základe tímu sú aj odchovanci z nášho klubu ATU Košice. Samozrejme, že zásluhu na postupe majú všetci hráči z celého Slovenska. Môžem smelo povedať, že sme hokejový národ a florbal má k tomuto športu veľmi blízko a napreduje. Chýba však väčšia podpora štátu hlavne čo sa týka mládeže. Ak si porovnám iné športy a ich rozvoj s tým našim, myslím si, že by sme mohli byť podporovaní podstatne viac než doteraz. Členská základňa nám bude rásť, no chýba pre to infraštruktúra.“

 

Svojho syna Michala si doteraz nespomenul, no celkom určite si hrdý, že je platným hráčom slovenskej reprezentácie juniorov a dnes už aj mužov. Ako to prežívaš na zápasoch keď ho vidíš hrať?

 

„Keď hrá v drese reprezentácie je to úplne iné než na klubovej úrovni. Mám troch synov a v začiatkoch sa v reprezentácii objavil môj najstarší syn Juraj, neskôr aj Peter a teraz aj Michal. Práve Mišo sa dostal najďalej. Je to príjemný pocit, no zároveň cítim zodpovednosť a určitý tlak, či a ako to všetko zvládne, či sa tam udrží a či bude pokračovať. Sú to emócie, z ktorých napokon víťazí dobrý pocit.“

 

Si otec, ktorý doma hodnotí, kritizuje alebo skôr poradí, či pochváli?

 

„Samozrejme, že rozoberáme rôzne udalosti, či situácie, ktoré nastali na sústredeniach, či zápasoch, no musíme z neho niekedy doslova ťahať informácie. Ja som florbal nikdy súťažne nehral, na rady sú skôr tréneri, no skôr z pohľadu otca a syna, čiže skôr tá pochvala.“

 

Už dnes je záujem o Michala v zahraničí. Uvedomuješ si, že ho asi dlho doma neudržíš?

 

„Zatiaľ je to predčasné rozoberať. Michal si musí uvedomiť, že je pred ním úspešné dokončenie strednej školy a potom sa môžeme zaoberať prípadnými ponukami zo zahraničia. Pre úspešné pokračovanie kariéry musí byť aj potrebné zdravie. Ak bude všetko v poriadku a bude o Miša záujem neskôr, radi ho doma v tom podporíme. Nie každý má takú možnosť dostať sa trebárs do Švédska, či Fínska.“

späť