Komínka by pozvánka do reprezentácie potešila

12.07.2020 15:12:55
Pred časom sme na facebooku informovali, že v magazíne Playball bol uverejnený článok o florbalistovi Prešova Janovi Komínkovi. Do spomenutého textu sa však nevošlo všetko zo zaujímavého rozhovoru a tak ho teraz prinášame v plnom znení. Tridsaťjedenročný útočník odpovedal na otázky redaktora Samuela Prekopa 11. mája 2020.

„Volám sa Jan Komínek a hrám florbal na pravom krídle útoku za tím FBC Mikuláš Prešov. Vyštudoval som odbor učiteľstvo telesnej výchovy na fakulte športu na Prešovskej univerzite. Okrem florbalu rád hrám tenis, futbal, ale tiež mám v obľube množstvo ďalších športov, ako sú lyžovanie, cyklistika a podobne. Okrem toho veľmi rád varím a pred zápasom si rád dám dobré jedlo a kávu.“

 

Ako ste sa vlastne dostali k florbalu, ako si spomínate na svoje začiatky?
K florbalu som sa dostal na základnej škole, kde sme ho prvýkrát hrali na telesnej výchove. To sa však ešte písalo minulé tisícročie a školské hokejky boli veľmi vzdialené od tých dnešných. Každopádne, tento šport ma hneď nadchol, pretože som odmalička chcel hrať hokej a za barákom sme každý deň hrali futbal či práve hokej. Mám na mysli taký ten klasický detský hokej – hokejky, tenisová loptička a kamene alebo topánky ako žŕdky od bránok. Keď sme mali ako bránku paletu, to pre nás boli Vianoce. A tak začala moja florbalová kariéra. Florbal za klub FbT Ostrava (neskôr sa tento tím spojil s Vítkovicami) som začal hrať v desiatich rokoch. Mali sme fajn tím a v neskorších rokoch sme niekoľkokrát vyhrali titul majstra Českej republiky. Veľa mojich spoluhráčov z tej doby má skutočne výnimočnú kariéru.

 

Čo Vás priviedlo na Slovensko a do Prešova?
Do Prešova sme každoročne jazdili s kamarátmi na letný turnaj, ktorý bol vždy super a konal sa na konci letných prázdnin. Po jednom z ročníkov sme komunikovali s vedením domáceho tímu FBC Mikuláš Prešov a prišla možnosť hrať za tento tím v slovenskej extralige. Potom som začal študovať na Prešovskej univerzite. Povedal som si, že to bude nová skúsenosť a som rád, že som si zvolil túto cestu.

 

Už keď ste prišli, plánovali ste, že tu zotrváte toľko rokov?
Spoznal som v Prešove veľa skvelých ľudí a tak som veľmi rád, že som tu zostal takú dlhú dobu. Vyštudoval som tu vysokú školu – odbor učiteľstvo telesnej výchovy, za čo som veľmi rád, pretože odmalička rád športujem. A takisto v škole som spoznal veľa fajn spolužiakov.

 

V minulosti ste reprezentovali Slovensko, ako sa zrodil tento nápad a čo to pre Vás znamenalo?
Oslovili ma, či by som nechcel reprezentovať Slovensko a veľmi ma táto správa potešila. V roku 2014 sme hrali na majstrovstvách sveta v Göteborgu a bol to naozaj úžasný zážitok hrať na šampionáte. Veľmi si vážim túto nomináciu a možnosť hrať na majstrovstvách sveta, navyše vo Švédsku.

 

Naposledy ste reprezentovali SR v roku 2016, no ďalej potvrdzujete svoje kvality v extralige. Nemyslíte si, že by ste národnému tímu ešte mali čo ponúknuť? Viete prečo Vám už nechodia pozvánky do repre?
Som rád, že sa mi darí v individuálnych štatistikách a nesmierne si vážim prvé miesto v kanadskom bodovaní. Ďakujem mojim spoluhráčom, že mi k tomuto víťazstvu pomohli. Dôležitejšie sú však pre mňa výsledky celého tímu a radosť z hry. Som preto rád, že sa nám hralo, najmä na konci základnej časti, v Prešove parádne a veľa zápasov sme dokázali vyhrať. Nomináciu do reprezentácie som v poslednej dobe nedostal. Keď o mňa budú mať tréneri záujem a budem mať možnosť prísť, tak veľmi rád prídem. Je to pre mňa česť, hrať v reprezentácii.

 

Ako sa zmenil florbal od kedy ste ho začali hrať doteraz?
Florbal som začal hrať v roku 1999 a medzitým prešiel tento šport obrovskú cestu a najmä jeho popularita sa zvyšuje každým rokom. Ešte si spomínam, ako napríklad hráč v poli mohol prihrať brankárovi, čo rozohrávajúcemu tímu zjednodušovalo situáciu. Ale tak ako každý šport, aj florbal sa vyvíja, je rýchlejší a dynamickejší. V telesnej výchove sa u detí prepracoval k jednému z najobľúbenejších športov.

 

Aká je podľa Vás úroveň florbalu na Slovensku v porovnaní so svetom? V čom najviac zaostávame?
Netrúfam si teraz príliš porovnať úroveň rôznych súťaží, pretože už dlhšiu dobu hrám slovenskú extraligu a nemám teda priame porovnanie. Myslím si, že na Slovensku je veľa šikovných hráčok a hráčov.

 

V Prešove pôsobíte aj ako tréner. Aké družstvá vediete a plánujete v tomto smere pokračovať aj ďalej?
V závere sezóny, ktorá nám predčasne skončila, som viedol tím žien FBC Mikuláš Prešov a tiež kategóriu chlapcov do jedenásť rokov, teda staršiu prípravku. Čo sa týka dievčat, tak sú super a vždy sa snažia plniť taktické veci čo najlepšie. Samozrejme, je čo zlepšovať, ale tak je to v športe vždy. Som aj člen trénerského tímu U11 a som rád, že môžem viesť deti ku športu. Je to parádne, keď vidíte radosť detí z tréningu a zápasu a že ich šport baví. Trénovanie celkovo ma veľmi baví a som rád, keď môžem odovzdať svoje skúsenosti ďalej. V budúcnosti by som rád trénoval, ale nechcem si dávať také dlhodobé plány. Uvidíme, čo čas prinesie. V tejto chváli som rád, že stále hrám florbal na extraligovej úrovni.

 

Aké je Vaše civilné zamestnanie?
Vyštudoval som učiteľstvo telesnej výchovy a tomuto oboru sa chcem aj ďalej venovať. Táto práca ma baví a veľmi rád trávim čas v telocvični alebo na ihrisku, ale tiež vymýšľaním rôznych cvičení a hier v rôznych športoch. Keď sa človek snaží naplno trénovať akýkoľvek šport alebo učiť telesnú výchovu, tak to stojí veľa síl, rovnako ako každá profesia. Veľa energie sa vám vráti, keď vidíte, že to, čo robíte, má nejaký zmysel. Deti často spoznajú, keď je trénerovi jedno, aká bude tréningová jednotka alebo vidia, že tréner chce, aby šport deti bavil. Preto sa snažím, aby mal každý tréning úroveň.

 

Plánujete zostať na Slovensku aj po konci kariéry?
Určite je to jedna z možností a na Slovensku sa mi páči. V tejto chvíli zvažujem viacero možností, kde pokračovať vo florbale, či už v zahraničí alebo na Slovensku. Takže uvidíme, kde bude pokračovať moja kariéra. Samozrejme, je možné, že budem naďalej hrať za Prešov. Alebo sa veľmi rád v budúcnosti vrátim, pretože som tu stretol milých a fajn ľudí.

 

Aký je Váš najkrajší florbalový zážitok?
Môj najkrajší florbalový zážitok je, že sa teším na tréning a užívam si každú minútu tréningu a zápasu. Je to asi trochu netradičná odpoveď, ale som naozaj rád, že môžem hrať florbal. Myslím, že je to fajn, keď cesta je cieľ. Konkrétne najkrajší zážitok je pre mňa možnosť reprezentovať Slovensko na majstrovstvách sveta vo švédskom Göteborgu v roku 2014.

 

Čo hovoríte na súčasnú situáciu vo svete a s tým súvisiace rušenie športových podujatí?
Na prvom mieste ja zdravie a tak odloženie rôznych športových pretekov, zápasov, turnajov či líg je pochopiteľné. Je to náročná skúška pre celý svet, ale verím, že bode čoskoro fajn a zvládneme to. Rád by som poprial všetkým najmä veľa zdravia. A obrovské uznanie si zaslúžia ľudia, ktorí proti tomuto ochoreniu bojujú v prvej línii.

 

AUTOR: Samuel PREKOP
FOTO: archív J.K.

späť