Maťo Homola: „Len sebec povie, že úspech dosiahol sám!“

07.10.2019 20:28:03
Hyundai extraliga žien postupne ožíva nielen na samotných ihriskách, ale aj na kultúrno-spoločenskej úrovni. Toho dôkazom bola aj účasť družstiev ŠK Slávia SPU DFA Nitra a FBK Harvard Partizánske na Autosalóne v Nitre. V pavilóne nášho partnera Hyundai sa spolu s dievčatami objavil na autogramiáde aj slovenský automobilový pretekár Maťo Homola, ktorý v súčasnosti jazdí európsky šampionát TCR Europe.

Do akej miery poznáš florbal?

 

„Poznám ho dobre, pretože som mal možnosť pred niekoľkými rokmi ho hrávať počas hodín telesnej výchovy na strednej škole. Vtedy ešte nebol tak rozšíreným športom ako dnes, no mal som ho veľmi rád a tešil som sa na každú hodinu telesnej, keď sme si mohli zahrať. Čo si pamätám, tak sme florbal hrávali častejšie než futbal.“

 

Aký by bol Maťo Homola florbalista?

 

„Jaaaj, no tak to by už bolo trošku horšie... Myslím, že nebol by som žiadnou hviezdou veru. Ja som sa začal špecializovať na autá a motošport a tam som sa našiel.“

 

Florbal je kolektívnym športom, pretekanie v aute skôr individuálnym, aj keď asi ani tu sa bez tímu spolupracovníkov sám veľmi nezaobídeš. Aký je v tej spolupráci podľa teba rozdiel?

 

„Na prvý pohľad to vyzerá ako individuálny šport, no aj pretekanie na autách je tímovým športom. Veľa ľudí sa podieľa na úspechu pretekára. Od inžiniera počnúc a končiac mechanikmi. Bez týchto ľudí by som taký výkon nikdy nepodal. Čiže je to podobné. Aj hráč florbalu sa spolieha na spoluprácu svojich spoluhráčov. Kto je sebec a povie, že úspech dosiahol sám, v kolektívnom športe to ďaleko nedotiahne. Čiže rovnako aj vo florbale je dôležité mať tímového ducha, čiže makať pre tím, no hrať v rámci celku ako jeden.“

 

K autám patria pekné ženy a v sobotu bolo v pavilóne Hyundai rušno. Okrem mnohých pekných dievčat prišli na Autosalón aj usmiate florbalistky. Užíval si si túto pohodu v spoločnosti zaujímavých žien?

 

„Bolo to úplne odlišné, než moje klasické autogramiády. Jednak svoje podpisy rozdávali aj florbalistky a mohol som si zastrieľať na bránu, prehodiť zopár slov a spraviť niekoľko tímových fotografii, čo ma veľmi potešilo. Baby boli proste super a tak som si to užil.“

 

Keby si mohol, prídeš pozrieť aj na extraligový zápas?

 

„Mrzí ma to ale mám veľmi nabitý program a súboj medzi Nitrou a Partizánskym som nestíhal ale v budúcnosti by som si rád vopred niečo naplánoval.“

 

Florbal sa čoraz častejšie pretláča do televízie, či na internetové portály. Si fanúšik aspoň televízneho sledovania športu?

 

„Vo všeobecnosti televíziu nepozerám veľmi často a keď už tak si nájdem priestor na svetový motošport.“

 

Kto chce byť vo svojom obore dobrý, potrebuje často trénovať. Koľko času stráviš za volantom počas jedného týždňa?

 

„Za volantom civilného auta je to celkom dosť času, no v pretekárskom toho strávim dosť málo... Málo sa testuje aj trénuje, čo je spôsobené drahým prenájmom auta, či jeho údržbou. Každý odjazdený kilometer je tak finančne veľmi drahý, čo je škoda. Na rozdiel od iných športov, my sa skôr priamo zúčastňujeme pretekov, na ktorých máme dva polhodinové tréningy a ide sa do kvalifikácie. Je to jeden z najdrahších športov, pretože technika je veľmi finančne náročná. Máme však simulátory, ktoré čiastočne nahrádzajú pretekárske auto.“

 

Patríš medzi úspešných pretekárov. Čo by si chcel odkázať začínajúcim florbalistom aby sa taktiež zaradili medzi úspešných?

 

„V prvom rade si treba veriť. Ak niekoho florbal baví a myslí si v hĺbke duše, že chce byť florbalistom, musí vytrvalo ísť za svojim snom. Tak som to robil aj ja. Vždy som chcel byť pretekárom a aj za pomoci rodiny sa mi to podarilo a splnil sa mi sen. Netreba sa však pri prvom neúspechu, či nejakej prekážke vzdávať. Každé prekonané negatívum robí z vytrvalca silnejšieho jedinca a posúva ho to ďalej. Ak by bola cesta ku všetkému jednoduchá, tak by to robil každý... Vnútorná motivácia je veľmi dôležitá. To znamená, mať tie najvyššie ciele, no držať sa nohami pevne na zemi.“

späť