Najstarší hráč extraligy Miroslav Mikolaj končí, no je „závislák“ do cestnej cyklistiky

26.05.2020 13:47:20
Florbal je v našich končinách ešte mladým športom, ale na palubovkách sa postupne v kluboch objavujú aj vekom ostrieľaní harcovníci. Medzi najstarších hráčov extraligy mužov patril počas predchádzajúcej sezóny hráč trenčianskeho AS Miroslav Mikolaj, ktorý svoj posledný extraligový duel odohral v novembri minulého roku v derby siedmeho kola proti mestskému rivalovi 1. FBC Florbal Trenčín.

Posledný gól a to dokonca hetrik, strelil v súboji piateho kola v Spišskej Novej Vsi a uzavrel tak svoj účet v najvyššej florbalovej súťaži. Po siedmom kole sa však definitívne odmlčal... „Odohral som tak málo zápasov lebo som mal naplánovaný jeden chirurgický zákrok nosnej prepážky a termín mi dali skôr ako som predpokladal, takže potom som sa už nevrátil na palubovky lebo doba liečenia trvá minimálne tri mesiace,“ prezradil svoj predčasný koniec kariéry Miroslav Mikolaj, ktorý dokázal byť na ihrisku takmer vždy v správny čas na správnom mieste z čoho strelecky ťažilo jeho družstvo. „Mne sa vždy darilo nejakým šťastným spôsobom strieľať góly a to je vlastne jediné, čo som vedel, lebo keď som začínal s florbalom, bol som strašné drevo a nikdy som nedúfal, že budem hrať tak dlho a bude sa mi celkom dariť. Hrať v takom veku najvyššiu súťaž mužov je čoraz náročnejšie a vidieť tých mladých chalanov akú majú techniku je fantázia,“ konštatuje dnes už bývalý 44-ročný strelec AS.

 

Sedieť doma však nebude, pretože okrem florbalu si drží ešte jednu veľkú záľubu a tej sa venuje ďalej. „Robil som a stále robím cestnú cyklistiku. Som úplný „závislák“ do tohto športu a som čistá encyklopédia histórie cyklistiky. Preto o ďalšom pokračovaní vo florbale vôbec nerozmýšľam. Teraz jazdím veľa na biku. Mám za sebou 4000 kilometrov a mojim snom je do konca sezóny dosiahnuť 10 000 kilákov,“ hovorí športovec telom aj dušou.

 

Spomienky však navždy zostávajú a vo svojej mysli ich uchováva aj celkom urastený borec. „Je tam toho veľa, na čo budem navždy spomínať. Prvé semifinále, prvé finále, prvý majstrovský titul... Bola to krásna jazda a ako tím sa nemáme za čo hanbiť! Som veľmi hrdý, čo sme dokázali a nikdy na to nezabudnem. Najviac však spomínam na tie kávičky, rozoberania zápasov, vzájomné podpichovačky, že „ako ste hrali? Neviem, nebol som...“ Všetci vedia o čom hovorím. Bolo to fantastické a ja ďakujem všetkým spoluhráčom a bolo ich veľa, že mali zľutovanie s mojim návratom do obrany a dúfam, že som ich aspoň potešil tými gólmi, ktoré som strieľal. Ale ako hovorím, bez ich nahrávok a ich šikovnosti by tých gólov nebolo toľko.“

 

„Miky“ ako ho familiárne prezývajú tí, čo ho poznajú, priznal, že vekový rozdiel medzi ním a jeho spoluhráčmi bol miestami obrovský. „Pravdu povediac veľmi som sa nemal o čom rozprávať s mladými chlapcami o florbale. Keď sme my starší začínali, tak čepele na hokejkách sme si ohýbali na tú stranu, na ktorú sme hrali, takže ich súčasné vybavenie a to naše je dnes úplne niekde inde a ja len pozerám, čo všetko dokážu robiť s tými palicami a fakt sú veľmi šikovní a držím im palce. Nech vydržia hrať aspoň tak dlho ako ja. Ešte raz ďakujem a nech sa všetkým darí a nech ste zdraví,“ uzavrel Mikolaj.

 

AUTOR: Miroslav HÝLEK

 

ZDROJ FOTO: Miroslav HÝLEK, archív Miroslava MIKOLAJA

späť