Odvážna Slovenka Romana Janegová „zarezáva“ vo Švédsku

19.10.2016 10:54:31
Prvou Slovenkou, ktorá pôsobí vo švédskom florbale sa pred nedávnom stala naša reprezentantka a hráčka ŠK Slávia SPU DFA Nitra Romana Janegová. Prestúpila do klubu IBK Köping, ktorý hráva druhú najvyššiu súťaž a chce postúpiť do Superligy. Po niekoľkých týždňoch v jej novom pôsobisku sme Romane položili niekoľko otázok.

Ako vzniklo Tvoje angažovanie do švédskeho klubu?

 

Ozval sa mi manažér tohto tímu, dopočuli sa, že mám záujem po skončení školy odísť do zahraničia. A tak ma oslovili a ja som ponuku prijala.“

 

Ako dlho si už vo švédskom meste Köping?

 

„Makám tu už od začiatku augusta.“

 

Určite si teda mala možnosť poprechádzať celé mesto. Ako sa Ti páči?

 

Samozrejme. To bola prvá vec, ktorú som spravila po príchode sem. Mala som dostatok času si to tu cele popozerať. Spoluhráčky neváhali a hneď ma zobrali na obhliadku mesta. Je to veľmi pekné a malé mestečko. Všetci sa tu navzájom poznajú, čo vytvára priateľskú atmosféru.“

 

Čo Tvoje nové spoluhráčky? Ako Ťa prijali a s ktorou z nich si najlepšie rozumieš?

 

Spoluhráčky a aj ľudia okolo tímu sú veľmi milí. Všetci mi hneď od začiatku pomáhali a veľmi sa tešili z môjho príchodu. Všade kam prídete, či už je to obchod s potravinami alebo kaviareň, prípadne reštaurácia, tak vás vítajú s úsmevom. A hlavne to, že všetci ovládajú anglický jazyk. Za ten čas, čo som tu sa mi ešte nestalo, že by niekto nevedel po anglicky a bol by problém sa dorozumieť.“

 

Ako máš vyriešené bývanie?

 

Bývam sama v malom apartmáne v centre mesta.“

 

Mala si ísť na kurz Švédštiny, aké robíš pokroky v tomto jazyku?

 

Kurz bohužiaľ nemám, ale učím sa doma sama. Dostala som nejaké učebnice od spoluhráčky a snažím sa každý deň naučiť nové slovíčka. Aj na tréningoch sa tiež veľa naučím. Ovládam už základné frázy.“

 

Domáci Ti sľubovali nejakú prácu. Už pracuješ na konkrétnom mieste?

 

„Ešte nie. Na prácu stále čakám. Voľný čas však využívam na trénovanie a učenie sa.“

 

Koľko zápasov si už odohrala a hrávaš pravidelne?

 

Hrali sme zatiaľ šesť súťažných zápasov a naša bilancia sú tri víťazstvá a rovnaký počet prehier. Skórovala som zatiaľ len raz, ale verím, že sa to už rozbehne. Začiatok je vždy veľmi ťažký, pokiaľ si zvyknete na nový štýl hry. Nejaký čas trvá aj súhra so spoluhráčkami. Hrala som vo všetkých zápasoch zatiaľ, ale ešte veľa priestoru v nich nedostávam. Musím si ho vybojovať.“

 

Čo vedia v klube o Slovensku a slovenskom florbale?

 

O slovenskom florbale nevedia nič a tak ich musím niečo naučiť...“

 

Na aké obdobie si sa dohodla s klubom, že v ňom budeš pôsobiť?

 

Dohodli sme sa, že ostanem na rok. A potom sa uvidí čo bude ďalej.“

 

Keď porovnáš tréningy, či prístup hráčiek k nim, v čom je rozdiel oproti Slovensku?

 

Prístup k tréningom je oveľa zodpovednejší ako u nás. Tu sa to berie vážnejšie. Začína to už od trénera, hráčiek a celého realizačného tímu, sponzorov až po rodičov. Florbal tu má oveľa väčšie meno ako u nás na Slovensku. Na zápasy chodí veľa ľudí, čo ma veľmi milo prekvapilo.“

 

Nitre sa v aktuálnom ročníku Extraligy zatiaľ nedarí. Sleduješ na diaľku ako hrajú tvoje bývalé spoluhráčky? Chcela by si im niečo odkázať?

 

Samozrejme že sledujem ako sa darí dievčatám. Som stále s nimi v kontakte a aj s trénerom. Zaujímam sa aj ako prebiehajú ich tréningy a nie len zápasy, čo je nové a tak. Snažím sa ich podporovať aspoň na diaľku. Tím prešiel teraz veľkou obmenou. Prišlo veľa mladých dievčat z okolia a tak sa dá povedať, že začínajú prakticky od začiatku. Musia nabrať skúsenosti. Vôbec nevadí, že prehrávajú, lebo majú základ, na ktorom môžu ďalej stavať a to je dôležité.“

 

Stihla si už zažiť nejakú „pikošku“ v Köpingu?

 

„Veru zažila. Spomínala som, že bývam v apartmánovom dome. Tu sú ubytovaní mladí športovci, ktorí pôsobia v tomto meste. Väčšinou sú to stolní tenisti. Viac ako mesiac som pravidelne stretávala dvoch chalanov, s ktorými sme sa vždy len pozdravili, ako inak než po anglicky a išli sme po svojom. Raz sme sa však stretli pred domom. Keď sme sa pozdravili, sa mi jeden otočil chrbtom. Zrazu som zbadala nápis SLOVAKIA. Neverila som vlastným očiam a zakričala som „hej Slovensko!“ V nemom úžase sme na seba pozerali a potom sa začali smiať. Mesiac sme sa stretávali, zdravili a netušili, že sme krajania. V celom Köpingu sme traja Slováci a bývame vedľa seba... Je super, že tu nie som sama a môžeme si v prípade potreby pomôcť. Najbližší piatkový zápas majú chalani v pláne prísť pozrieť na zápas a podporiť ma. Počas víkendu sa pôjdeme niekam spoločne naobedovať.“

 

ZDROJ FOTO: Archív Romany Janegovej

späť