To, na čo sa často zabúda...

02.08.2018 08:56:55
Sériu príspevkov Sabíny Šálovej o význame kondičnej prípravy, ktorú potrebujú všetci športovci pre zlepšenie svojich výkonov a teda aj my florbalisti, dnes uzatvárame. Veríme, že poskytnuté informácie mnohým z vás napomohli k úspešnej motivácii do ďalšej práce.

Kondičná príprava nie je len o tréningových metódach a ťažkých atletických tréningoch, či posilňovaní. Pripomeniem vetu z prvého článku – kondícia je celkovým stavom organizmu, ktorý je potrebný na vykonanie fyzickej aktivity. Celkový stav organizmu, a teda aj kondíciu, ovplyvňuje mnoho iných faktorov okrem hlavnej, rozvíjajúcej časti samotných tréningových jednotiek. Psychické rozpoloženie, únava, choroba sú tie negatívnejšie, ktoré vieme ovplyvniť v našich podmienkach len málo, alebo vôbec. Inými je napríklad zasadenie tréningových jednotiek do tréningových cyklov spomínané v predchádzajúcich článkoch. Ako vieme, kondícia kolíše a nikdy nie je na úplne rovnakej úrovni, preto je tak dôležité naplánovať cyklus správne. Poďme ale začať jednoduchými vecami, ktoré dokáže splniť každý a aj napriek tomu im poskytujeme len veľmi málo času.

 

Rozcvičenie. Úprimne sa spýtajte sami seba - rozcvičujete sa z vlastnej vôle, alebo z dôvodu, že to tréner nakázal? Ak ste odpovedali, že zo zvyku, bez žiadneho nasadenia, bez tempa, bez toho, že sa zapotíte tak vás musím sklamať. Rozcvičenie váš výkon podmieňuje. A to vo veľkej miere. Ak teda zanedbávate rozcvičenie, oberáte sa v podstate o výkonnosť v zápase, alebo o výraznejší posun a rozvoj počas tréningových jednotiek. Z predchádzajúcich článkov je zrejmé, že telo potrebuje pre výkon naštartovať určité metabolické pochody. Tie potrebujú čas a dostatočný stimul.

 

Ako má vyzerať rozcvičenie?  Rozohriatie je základom. Na rozohriatie môžeme voliť milión spôsobov – od klasického rozbehania sa, cez herné spôsoby ale zo zásadou – vykonávané v miernom tempe, nechceme sa zraniť na začiatok. Ani pri klasickom rozbehaní sa predsa nešprintujeme.  Cieľom rozohriatia je zvýšiť počet mobilizovaných motorických jednotiek a naštartovať srdcovocievny systém – rozšíria sa kapiláry, zvýši sa tep, prenos kyslíka do svalov a všetky potrebné chemické deje.

 

Nasledovať by mal dynamický strečing. DYNAMICKÝ = v pohybe, krátke impulzy natiahnutia. Strečing sám o sebe by mohol byť námetom na ďalšiu sériu článkov plných fyziológie. Preto sa vyjadrím stručne a jasne. Ako sa cítite po statickom strečingu? Máte chuť ísť domov a spať, alebo plný elánu pôjdete na zápas?

 

Po strečingu by sme sa mali priblížiť k podobe aktivity, ktorú ideme vykonávať. Bežecká abeceda - dbať na techniku, tempo. Do abecedy je vhodné zaraďovať aj koordinačne náročnejšie cvičenia (ľavá vysoké koleno, pravá zakopáva a pod.) prípadne rytmické odrazové cvičenia. Pomáhajú hráčom v precítení rytmu, ktorý je dôležitý aj v hre. Každá hra má svoj rytmus a pokiaľ ho nezvládajú nohy, ťažko to prejde do hokejky. Ak ideme znovu bližšie k potrebám hry, po abecede sa dajú zaradiť krátke šprinty, zmeny smeru – pokojne hrovou formou. Na koniec herná činnosť jednotlivca a špeciálne rozcvičenie s hokejkami.

 

Po rozcvičení by hráči mali prísť na úroveň tepovej frekvencie anaeróbneho prahu - 160/180 úderov za minútu. A hor sa na hlavnú časť. Celé rozcvičenie by hráčov malo pozitívne motivovať do tréningu a to je úlohou trénera. Nerobiť rozcvičenie monotónnym a nudným.

 

Naopak po tréningu či zápase, je potrebné dostať organizmus do pokojného stavu, aby mohli regeneračné procesy prebiehať naplno. Ako príklad uvediem cyklistov na Tour de France, ktorí prejdú neskutočné diaľky a aj napriek všetkému si sadnú hneď po preteku na bicykel znova a „vybicyklujú sa“. To všetko kvôli utlmeniu CNS, následnej regenerácii a príprave tela na ďalšiu etapu.  Už sa vám stalo, že ste mali ťažký zápas neskoro večer, prišli ste domov, ľahli ste si, bez strečingu, bez výklusu, zaspali ste ako batoľa a aj napriek tomu ráno vstali ako by vás v noci zbili? Zapríčinila to nervová sústava, ktorá stále pracovala na plné obrátky. Skúste po ďalšom zápase, 10 minút vyklusať, vystrečovať – staticky, a ísť spať až potom. Spánok je najlepšou regeneráciou – kvalitný spánok.

             

Späť k celkovému obrazu kondície. Vieme, že je potrebné udržiavať kondíciu celoročne, vyskladať cykly a tým zabezpečiť vyvrcholenie výkonnosti. Ako, keď nemám priestor na predĺženie tréningu, či vsadenie nového čisto kondičného tréningu? Cvičenia, ktoré zaraďujeme do rozchytania brankárov, alebo cvičenia, ktoré nasledujú po špecifickom rozcvičení s hokejkami, sa dajú krásne prerobiť, aby boli kondične rozvíjajúce. Dve muchy jednou ranou. Stačia k tomu poznatky z predchádzajúcich článkov a trocha tvorivosti. OK, mám kondíciu, tréning vyzerá ako má. Ako zistím, či sú tréningové cykly účinné? Opäť sa nejdem rozpisovať. Odpoveďou sú kondičné a herné testovania. Na pravidelnej báze, keďže sme prešli od čisto letnej prípravy, po celosezónne udržiavanie kondície. Pravidelné testovanie je nie len pre trénerov dobrým porovnávacím materiálom, ale aj motiváciou pre hráčov - byť lepší ako ten druhý. Testov na každú kondičnú či koordinačnú schopnosť je nekonečné množstvo, dokonca aj na herné činnosti jednotlivca a tak uvediem ako príklad našich českých bratov. Vytvorili celkom slušnú testovú batériu, ktorá je zverejnená na stránkach Českého florbalu. Dôležité je si poctivo naštudovať AKO sa test meria a AKO vykonáva test proband. Každá zmena postavenia od štandardizovaného spraví test neplatným.

 

Zdôrazňujem, že testovanie je možné aplikovať až v kategóriách od starších žiakov. Pripomeniem tiež pasáž z predchádzajúceho článku, deti majú mať všeobecnú pohybovú prípravu miesto „dospeláckej“ kondičnej. Zabezpečíme tým dobrý základ k neskoršej špecializácii.

 

Tento článok je posledným zo série kondičná príprava. Ak ste sa úspešne dočítali až sem, som vďačná za vašu priazeň. Zároveň verím, že vám články priniesli nové námety na štúdium a zlepšenie kvality tréningového procesu.

 

AUTOR: Sabína ŠÁLOVÁ

späť