V súčasnej situácii chytilo množstvo ľudí, ktorí z rôznych dôvodov žijú v zahraničí akúsi paniku, prípadne stratili prácu, či školu a rozhodli sa vrátiť na Slovensko. Lucia so svojim manželom tak ale neurobili. „Tým, že by sme cestovali z Číny na Slovensko by to bolo pre nás problematické. Museli by sme byť na Slovensku alebo v Čechách a následne po návrate v Šanghaji štrnásť dní v karanténe. To je skoro mesiac, ktorý by si manžel, vzhľadom k svojej práci, nemohol dovoliť. Taktiež sme riešili, že by sme neradi niekoho vystavili riziku. Pravdepodobnosť nákazy u nás bola malá, ale ak by sa kvôli mne nakazil niekto z rizikovej skupiny, tak by som si to naozaj vyčítala. Teraz už cesta na Slovensko prakticky nie je možná, nakoľko by sme sa nemohli vrátiť naspäť do Šanghaja – hranice sú pre cudzincov, zo strachu pred znovu zavlečením nákazy, uzavreté,“ povedala dlhoročná kapitánka slovenského tímu.
Kontakt s rodinou, či svojimi známymi však neobmedzili, práve naopak intenzita je oveľa vyššia, než v minulosti. „Situáciu v Čechách a na Slovensku pozorne sledujeme. Každý týždeň si s rodinou v Čechách aj na Slovensku telefonujeme. Otec píše pre najstarších členov rodiny, ktorých koronavírus uzavrel do karantény, rodinné noviny. Posielame si fotky a príspevky a otec ich zedituje a každú nedeľu im ich vytlačí a nechá v schránke. Najnovšie máme tiež KoronaTV, kam ukladáme videá, aby sme spolu boli aj naďalej v kontakte. Ak si môžeme niečo zo súčasnej krízy vziať, tak je to potreba ochraňovať zraniteľných, navzájom sa podporovať a vážiť si toho o čo sme teraz ukrátení – o spoločný čas,“ hovorí Jelínková.
Často sa v súvislosti COVID-19 skloňuje slovo strach. Tohto celosvetového šialenstvo sa však populárna florbalistka neobáva, no vyzýva k zodpovednosti: „Strach som nepociťovala ani nepociťujem. Je ale dôležité, aby k víru ľudia pristupovali zodpovedne, dodržovali nariadenia a tým zabraňovali ďalšiemu šíreniu. Beriem to tak, že tu nejde o mňa alebo môjho manžela, ale o našich rodičov, starých rodičov a vôbec všetkých, ktorí spadajú do rizikovej skupiny. Ľudia by si mali uvedomiť, že tým, že chránia seba, chránia aj svojich blízkych. Byť zavretý doma niekoľko týždňov je ťažké, ale žiť s vedomím, že som niekomu ublížila svojím ľahkovážnym prístupom je asi omnoho ťažšie.“
Vraví sa, že život sa tak skoro nevráti do klasických starých koľají, zmeny sa dotkli snáď všetkých ľudí na celej planéte. Každého však iným spôsobom. „Život sa tu asi trochu zmenil každému. Už len pravidelným nosením rúšok a meraním teploty. Ja osobne som stále opatrná. Vyhýbam sa metru a preľudneným priestorom, ale celkovo sa všetko postupne navracia do starých koľají. Samozrejme ekonomický dopad tejto pandémie sa prejaví až časom a to pravdepodobne nie len v Číne, ale na celom svete,“ uvažuje usmievavá Slovenka, ktorá sa napriek rúšku na tvári dokáže usmiať aj očami.
