ČO ROBIA DNES? „Šumná“ dievka z Oravy robí veci naplno, alebo vôbec!

Do florbalu ju dostal Juraj Lakoštík, ktorý v Dolnom Kubíne objavil viacero šikovných hráčok, ktoré sa časom rozpŕchli do sveta. Je veľmi sympatické, že tento spoluzakladateľ klubu Žatva 90 Dolný Kubín, nikdy nerobil problémy v prípade, ak sa niektoré z dievčat rozhodlo vyraziť za lepšími podmienkami. Skromná brankárka Mária Trabalíková, rodená Stančeková sa dočasne usadila v okolí Bratislavy, kde počas štúdia na veterine v Ivánke pri Dunaji s tímom FBC Dragons Ružinov, získala tri tituly majstra Slovenska. Dnes je opäť na rodnej Orave a užíva život v prírode, s ktorou je vyslovene spätá.

Nikto sa nehlásil a tak prijala novú výzvu

Vždy mala rada šport a tak sa počas školy venovala viacerým odvetviam. Jedného dňa prišla ponuka na nový šport. „Bolo to ešte na základnej škole Janka Matúšku v Dolnom Kubíne. Mala som približne dvanásť rokov, kedy nás pozval pán katechét Jurko Lakoštík, vyskúšať si nový šport. Keďže som športy milovala a školu som reprezentovala aj vo volejbale, hádzanej  a iných športoch, tak som neváhala a prišla do telocvične na florbal. Jurko dal otázku, že kto ide do brány. Keďže sa nikto nehlásil a ja som mala rada nové výzvy, vhupla som tam a tak sa mi to zapáčilo, že som si tento šport v brankárskom drese užívala ďalších deväť rokov,“ prezrádza bývalá florbalová gólmanka Mária Trabalíková.

Šumné dievky z Oravy zakotvili v Bratislave a v Žiline

Dievčenské družstvo z Kubína sa raz vybralo na veľký turnaj Slovak Open do hlavného mesta aj so svojim vtedy nádejným trénerom Jurajom Lakoštíkom. Veru nemal vôbec jednoduché počas štyroch dní ustrážiť dievky na podujatí v Bratislave kde bolo vyše sto tímov z celej Európy. „Tuším sme sa aj s mojimi krásnymi spoluhráčkami Jankou Kapinovou, Mirkou Kadučákovou a Miškou Krivulčíkovou zapáčili na turnaji Slovak Open, kde sme rovno dostali pozvánky aj do reprezentácie junioriek. Všetci tvrdili, že nie preto, že sme dobré vo florbale, ale zato, že sme boli šumné dievky z Oravy. Aj keď si to úplne nemyslím, lebo sme vyrastali v Dolnom Kubíne na tréningoch s chlapcami, ktorí nás určite aj niečo naučili a bolo to aj cítiť a vidieť,“ ozrejmila Majka. Miroslava Kadučáková s Michaelou Krivulčíkovou sa neskôr presadili v družstve ŠK Juventa Žirafa Žilina.

Za vrece plné loptičiek...

Počas večerných debát sa na letných turnajoch udeje všeličo. Trochu netradičná, no na toto obdobie celkom pochopiteľná a charakteristická danou situáciou sa uskutočnila aj dohoda medzi Kubínom a Dragonsom. „Ja som dostala v tom čase aj s Jankou Kapinovou pozvánku do klubu FBC Dragons Ružinov. Neskôr som sa dozvedela, že ma kúpili z klubu v Kubíne za vrece loptičiek,“ spomína s úsmevom bývalá reprezentantka Slovenska a dodáva: „V tom období som sa práve rozhodovala, kam ísť na strednú školu. Spojila som teda šport s mojim hobby, ktorým sú koníky a vydala som sa na novú cestu životom. Spomínam si na tieto časy ako veľmi radostné strávenie nejakého obdobia v komunite či kruhu, kde ste prijatý, čo bolo veľmi potrebné. Každá z nás sa v tíme ale zároveň musela naučiť rešpektu, súhre, pravidelnosti, odhodlaniu, silnej vôli a pokore. V kruhu úžasných spoluhráčok sme zažívali jedno víťazstvo za druhým, so skvelým trénerom Miroslavom Hýlekom na čele, ktorý nás vedel naozaj motivovať. Niekoľko sezón za sebou sme boli neporaziteľné! Keď sa vrátim späť v čase, uvedomujem si, aké je dôležité držať spolu. Mali sme veľmi silného tímového ducha.“

Úspechy sa dostavili a prišla reprezentácia

Dominancia bratislavského Dragonsu bola neodškriepiteľná a po úspešných výsledkoch sa dostavila aj pozvánka do reprezentácie. „Do reprezentácie som sa dostala veľmi rýchlo a v podstate ľahko. V tom čase, keď som začínala, bol florbal ešte v plienkach a nebolo na Slovensku veľa brankárok. Takže už ako 14-ročná som reprezentovala dokonca aj ženský tím  na majstrovstvách sveta. Vďaka tomu som precestovala kus sveta, vycibrila som si Anglický jazyk, ktorý sa mi neskôr zišiel. Vždy pri nástupe pred zápasom, keď hrala naša hymna, som mala zimomriavky na tele. A bola som veľmi vďačná za to, že tam môžem stáť a zažívať ten pocit. Posúvalo ma to vpred. Chcela som byť neporaziteľná! Náš vtedajší najlepší úspech v juniorkách bolo konečné 5. miesto na svete. Bol to šampionát v roku 2010 v českom Olomouci. Raz sa nám dokonca stalo, že nám vo Švédsku pustili Slovinskú hymnu, tak namiesto zimomriavok nastal smiech, možno aj určité rozčarovanie...,“ zamýšľa sa čochvíľa 30-ročná Oravčanka.

Stala sa samostatnou a rozhodnou ženou

Štúdium na veterine úspešne dokončila, klub postupne strácal na sile, no spomienky, či obrovské skúsenosti do života zostali. „Toto životné obdobie ma naučilo obrovskej samostatnosti, sile a viere v seba. Pri akomkoľvek rozhodovaní som sa cítila istá a vedela som, kto som a čo chcem. A to mi ostalo dodnes, za čo som veľmi vďačná,“ uznanlivo vraví žena, ktorá vždy zbožňovala prírodu a zvieratá. Preto zvolila návrat na rodnú Oravu. „Vzťah k prírode je vo mne silno zakorenený. Zvieratká a čistá príroda je navôkol mňa. Nachádzam tam pokoj a harmóniu. Veľa tvorím, hrám sa, smejem sa a milujem všetko živé, život sám. S manželom Jakubom sme momentálne vo fáze stavby našej malej chalúpky na okraji lesa. Pozemok nám spestrujú sliepočky, koza Eliška, ovečka Pehaňa a Border kólia Apáš. Verím, že nás bude časom viac, aj dvojnohých. Susedia chovajú kravy a koníky. Viete si predstaviť tú vôňu. Tí, čo nás poznajú vedia, že žijeme Raj na Zemi.“

Nemá sociálne siete

Dnes si mnoho ľudí ani len nevie predstaviť bežný život bez sociálnych sietí, no sú medzi nami aj takí, ktorým vôbec nechýbajú. „Sociálne siete nemám a florbal nesledujem vôbec. Asi som ten typ, ktorý robí veci naplno, alebo vôbec. Od kedy som skončila s kariérou, brankársky výstroj som na sebe nemala... Veľa priateľov z minulosti si užíva oravskú prírodu a turistiku v nej, bicykel, bežky, skialp, takže sa skôr takto „náhodne“ stretneme osobne a je to vždy fajn. Radi zaspomíname na krásne časy a spolu sa zasmejeme.“ ukončila náš rozhovor Trabalíková, ktorej k blížiacej sa okrúhlej tridsiatke želáme všetko najlepšie!