ČO ROBIA DNES? Brankár Adam Kalčok začínal ako pokladník Hurikánu. Už dlho je však IT pracovníkom

K florbalu sa dostal v podstate v neskorom veku a okrem neho sa venoval viac než desiatim športom. Rozhodol sa chytať v bráne, čo mu nebolo cudzie ani pri futbale či hokejbale a za krátky čas sa presadil až do slovenskej reprezentácie. Na klubovej úrovni hájil svätyňu bratislavského Hurikánu. Čomu sa venuje dnes Adam Kalčok?

„V dnešnom ponímaní boli moje začiatky skôr vekom, kedy s florbalom veľa hráčov končí kvôli škole respektíve práci či rodine. Mal som 22 rokov a florbal si ma hneď od prvého tréningu v bratislavskom Dome Športu získal. Trénovali sme tam spolu tri družstvá: HKL-MJM Petržalka, Dragons a Hurikán,“ zamyslel sa bývalý gólman Adam Kalčok a dodal: „Venoval som sa naozaj veľkému počtu športov a bolo ich vyše desať. Z netradičnejších spomeniem aspoň rock'n'roll (sen mojej mamy, ale mňa to veľmi nebavilo), krasokorčuľovanie (za účelom naučiť sa korčuľovať) a plutvové plávanie. Najdlhšie som sa venoval atletike a futbalu. Oba športy som robil zhruba desať rokov, ale na koniec športovej kariéry to bol práve florbal, ktorý oba spomínané športy prekonal.“

Spolužiaci mu ponúkli post brankára

Post brankára mu tak trochu vnútili spolužiaci, no neľutuje. Navyše vraj nevynikal kondičkou. „O florbale som počúval od kamarátov a zároveň spolužiakov Miša Strešku a Mareka Marušinca asi pol roka, až som sa rozhodol, že pôjdem s nimi na tréning. Do pozície brankára dopomohlo aj Mišove vyjadrenie, že ho z chytania bolí chrbát a druhý brankár mal vtedy čerstvo zlomenú nohu. Keďže som mal za sebou brankársku históriu vo futbale, sálovke a aj v hokejbale a nikdy som nevynikal kondičkou, tak nebolo čo riešiť,“ vysvetľuje Adam, ktorý si zároveň vyskúšal zahrať v pozícií obrancu v extralige. „Tak bolo to východisko z núdze, ale musím povedať, že ma to aj bavilo. Hrali sme vtedy na troch obrancov, takže „času na ploche“ som mal viac ako dosť... Na konci zápasu ma už chytali kŕče skoro pri každom pohybe a na druhý deň som sa ledva postavil z postele. Každopádne to bola zaujímavá skúsenosť, ktorú som si zopakoval ešte aj v nižšej súťaži a samozrejme veľmi často aj na tréningoch.“

Neriešil klub ale kamarátov, no prischla mu funkcia pokladníka

Nie každý sa pozerá na svoje pôsobenie tak ako Adam, no v amatérskom športe je naozaj dôležitejšia dobrá partia, než úspešný klub. „Ako som už spomínal, na florbal ma zavolali kamaráti, takže som vôbec neriešil, že kam idem, ale s kým. Keď som do klubu prišiel, ešte sme finálny názov nemali a v tom čase sa používal názov Kométa. Nakoniec sme sa dohodli, že budeme Hurikán a prvou prezidentkou klubu sa stala Dana Čachanová a mne prischla pozícia pokladníka. Keďže sme v Hurikáne boli partia už pred hraním florbalu, tak ma odchod do iného klubu respektíve do zahraničia ani nenapadol a priznávam, že som ani žiadnu prestupovú ponuku nedostal. Ak by aj bola, tak si myslím, že by som ju neakceptoval.“
Netrvalo dlho a prišla pozvánka do slovenskej reprezentácie. Prvý pokus však musel odmietnuť. „Začiatky boli veľmi zaujímavé. Účasť na prvej kvalifikácii v Španielsku v roku 2004 som odmietol. V tom čase som bol čerstvo zamestnaný s nevysokým platom a ponuka znela – zober si týždeň dovolenky a treba zaplatiť 7000,- Sk. O dva roky neskôr som však už šiel a až do posledného zápasu s Poľskom sme živili postupové nádeje. Súboj sme však prehrali a do B-kategórie postúpili Poliaci. Vynahradili sme si to ale o ďalšie dva roky neskôr v Bratislave, kde sme kvalifikáciu vyhrali. Ten rok sa nám podarilo s Hurikánom vyhrať aj titul, takže bol to pre mňa florbalovo najúspešnejší rok,“ povedal Kalčok.

Víťazná trénerská premiéra bola zároveň derniérou

S pribúdajúcim vekom a nadobudnutými skúsenosťami si vyskúšal aj koučing. „Vyfasoval“ náročnú pozíciu, pretože viedol na lavičke ženský tím. „Nikdy ma to k trénovaniu veľmi neťahalo, ale pár sezón dozadu som viedol v jednom zápase naše dievčatá v zápase proti Prešovu (tréneri boli pracovne mimo) a podarilo sa nám ho vyhrať na nájazdy, takže to bola úspešná premiéra a ak ma pamäť neklame aj derniéra,“ spomína s úsmevom.
Vraví sa, že brankári sú v tímoch špecifickí a sú takí samotári akoby štát v štáte, no Adam toto konštatovanie nepotvrdil. „Ja osobne som extrovert a rád sa zabávam a keďže sme mali najmä v začiatkoch v Hurikáne skvelú partiu, tak sme sa bavili a nielen florbalom ako jeden tím.“
Pekné spomienky z florbalu však nikdy nevymaže. „Najviac spomínam na florbalové začiatky v Hurikáne a majstrovský titul, ale samozrejme aj na všetky reprezentačné účasti na kvalifikáciách MS (2006, 2008, 2010) a následne aj na šampionátoch samotných v rokoch 2012 a 2014. Všetko to boli pre mňa super zážitky a veľké životné skúsenosti.“

Verný jednej firme, svojej rodine a Hurikánu

V dnešných hektických časoch bývajú bežnou súčasťou života časté zmeny v zamestnaní, no Adam pracuje v jednej firme už celých 16 rokov a prospieva mu aj harmonický rodinný život. „Robím pre americkú IT spoločnosť už neuveriteľných 16 rokov. Som 12 rokov ženatý, mám dve deti (7 a 3 roky). Tesne pred korona pauzou som si kúpil bicykel, takže teraz celkom často s deťmi chodíme jazdiť, alebo ideme na turistiku, keďže Karpaty máme hneď za domom. Okrem toho stále pomáham s vecami v Hurikáne (financie a mládež najmä v mojej mestskej časti Rača a v Ružinove) a som jeden z jeho štatutárnych zástupcov,“ ukončil rozhovor Kalčok.