ČO ROBIA DNES? Kašša má extraligové tituly, hral s Demitrom a vstúpil do politiky

Patril medzi najlepších slovenských hokejbalistov, po boku Pavla Demitru zdvihol nad hlavu pohár pre majstrov sveta, no výraznú stopu zanechal Róbert Kašša aj vo florbale. Hoci v našej najvyššej súťaži nepôsobil dlho, dvakrát sa v tíme HKL-MJM Petržalka stal majstrom Slovenska. Okrem toho hral aj za ŠK Juventa Žilina.

Krátka, no intenzívna florbalová kariéra

„Moja florbalová kariéra bola krátka, ale veľmi intenzívna. Veď s florbalom som začal až ako tridsaťročný. V HKL-MJM Petržalka sme väčšinou boli hokejbalisti z bratislavských tímov Sibírska a Doprastav, ale aj Žiliny a Dubnice. V hokejbalovej extralige sme si nič nedarovali, ale keď sme prišli hrať florbal, tak sme ťahali za jeden povraz. Smiali sme sa na vtedajšom slogane Slovenského futbalového zväzu ‚Spojme sa pre futbal‘, že mottom slovenských hokejbalistov je ‚Spojme sa pre florbal.‘ Petržalka vtedy ťahala majstrovskú šnúru piatich titulov v rade a bola vlastne jediným klubom, ktorý sa dovtedy stal majstrom Slovenska. Všetci ju chceli zdolať a vystriedať na tróne, takže súperi dali do zápasov proti nám všetko. Boli to napínavé a veľmi emotívne súboje, častokrát v duchu konfrontácie hokejbal vs. florbal,“ zaspomínal si na dávne časy Róbert Kašša.

„V mojej prvej sezóne za HKL-MJM sme v konečnej tabuľke predbehli Dragons Bratislava iba o dva body, v tej druhej sa k našim prenasledovateľom pridali aj ATU Košice, Grasshoppers Žilina a Hurikán Bratislava. My sme to hrali veľmi hokejbalovo, napokon v zostave sme sa počas tých dvoch sezón vystriedali takmer pätnásti hokejbaloví reprezentanti. Hoci Braňo ‚Riko‘ Thron, či Lukáš Lajčiak vynikali aj medzi čistokrvnými florbalistami. V prípade Milana Beniača sa mi dokonca zdá, že ten naopak priniesol trochu florbalu aj do hokejbalu. Kosa na kameň narazila na kvalifikačnom turnaji o hlavnú fázu Pohára európskych majstrov v Dánsku, kde sme už na vyspelé florbalové tímy s našim hokejbalovým štýlom nestačili,“ povedal.

Podarená partia v HKL-MJM Petržalka

Napriek tomu, že florbal bol pre neho iba doplnkovým športom, na začiatky tohto odvetvia na Slovensku si spomína veľmi rád. „V HKL-MJM som strávil chvíle s perfektnou partiou. Bavili sme sa športom, zažili kopec srandy mimo palubovky. Rád spomínam aj na krátke pôsobenie v ŠK Juventa, kde som pri mladých žilinských chalanoch na chvíľu omladol aj ja. Touto cestou pozdravujem Tomáša Škarupu, Peťa Weisa, Stana Rejchrta, Vlada Dorčíka, Peťa Klapitu, Maťa Pialu, Mateja Nováka, či Kuba Valička. Neviem o ničom, čo by mi florbal vzal, možno iba prispel k väčšiemu opotrebovaniu tela, ktoré už aj tak dostalo poriadne zabrať na hokejbale a hokeji,“ vyhlásil dnes 45-ročný Žilinčan.

V akých činnostiach vynikal na palubovke? „Celý športový život som ťažil zo zrýchlenia, hry telom, krytia loptičky, periférneho videnia a streleckého šťastia. Na florbale som zväčša ‚zavadzal‘ pred bránou súpera, kde som tečoval alebo dorážal strely mladších a behavejších spoluhráčov. Aspoň tak si na to po rokoch spomínam,“ uviedol Kašša.

Majstrovský tím HKL-MJM Petržalka nebol známy iba výkonmi na ihrisku, ale aj kolektívom, ktorý bol za každú srandu. „Pri spoluhráčoch, akými boli Riko Thron, Braňo Varga, Eriček Antl, Jožko Zemeš, či Robo ‚Hruška‘ Košťál nebola núdza o veselé príhody. Doberali sme si jeden druhého, vyvádzali rôzne huncútstva, z ktorých je veľa nepublikovateľných. Spomínam si, ako pred odchodom na turnaj do Dánska náš tréner Roman Török upozorňoval šoféra autobusu, že si nemá nič robiť z mojich a Rikovych žartíkov. Šofér mu odpovedal, že takých ‚vtipálkov‘ už viezol stovky a môže byť pokojný. Na prvom odpočívadle prosil vedenie výpravy, aby nás ‚zastavilo‘, že toto ešte nezažil,“ priblížil jeden z mnohých zážitkov.

Výrazne sa presadil v hokejbale, hral s Demitrom i Stümpelom

Kašša sa presadil najmä v hokejbalovom svete, kde dlhodobo patril medzi najlepších slovenských hráčov a nestratil sa ani v celosvetovom merítku. Bol pri zisku nášho prvého titulu majstrov sveta v roku 1999. Na MS 2001 v Toronte bol vyhlásený za najlepšieho útočníka šampionátu a trikrát zvíťazil v ankete o slovenského hokejbalistu roka. S reprezentačnou kariérou sa rozlúčil ako legenda na MS 2013 v Kanade ziskom druhého titulu majstra sveta. Ten tretí pridal v roku 2015 vo Švajčiarsku ako asistent trénera slovenskej reprezentácie. 

„Hokejbalu som dal prednosť dokonca pred ľadovým hokejom a všetko sa mi vrátilo aj s úrokmi. S reprezentáciou i na klubovej úrovni som vyhral čo sa dalo, užil som si aj individuálne ocenenia. V ‚nároďáku‘ som strávil krásnych pätnásť rokov, zahral si v majstrovskom tíme s Paľom Demitrom, či Jozefom Stümpelom, proti mne nastupovali hráči NHL ako Alex Burrows či Georges Laraque. S hokejbalom som precestoval Kanadu, USA i Európu. V drese Montreal Black Knights som bol dokonca prvým európskym legionárom, ktorý hral na majstrovstvách Kanady. V roku 2010 ma uviedli do Siene slávy medzinárodnej hokejbalovej federácie ISBHF, čo je pre mňa asi najväčšia pocta. Sú to nezabudnuteľné spomienky, ktorými by som vás mohol ‚kŕmiť‘ celé hodiny, ale dnes sú omnoho dôležitejšie veci ako hokejbal.“

Vstúpil do politiky a snaží sa podporovať šport

Momentálne je vo funkcii, kde môže športu pomáhať a preto aj florbal stále sleduje. „Z pozície mestského i krajského poslanca sa snažím žilinské kluby v rámci možnosti aj podporovať. Viem, že poctivú florbalovú robotu odvádza partia okolo Dana Baránka z FBC Grasshoppers AC UNIZA Žilina, kde vybudovali kompletnú pyramídu od prípravky až po seniorov. Za ‚kobylky‘ hráva aj syn môjho bratanca, juniorský reprezentant, Erik Gavlák, ktorému veľmi držím palce. Sem-tam si pozriem aj výsledky ženského extraligistu z neďalekého Kysuckého Nového Mesta, ktoré trénuje Majo Chlebana. No a od Maroša Zrníka mám pravidelné informácie, ako sa darí klubu ŠK Juventa Žilina, ktorý má tiež kompletnú mládežnícku pyramídu. Sledujem tiež aktivity Peťa Klapitu, ktorý sa výrazne angažuje v AS Trenčín a jeho sestry Katky, ktorá legionárči vo Švajčiarsku. Teraz sú síce všetky súťaže stopnuté kvôli korone, ale verím, že florbalisti, ako aj iní športovci, sa čo najskôr vrátia do tréningového i zápasového kolotoča,“ zaželal si.

Čo robí dnes?

O výplň voľného času, pochopiteľne, nikdy nemal núdzu. Teraz, keď už je na športovom dôchodku sa preto snaží byť čo najviac so svojimi najbližšími. „Po rokoch strávených na zimných štadiónoch, hokejbalových ihriskách či florbalových palubovkách si s manželkou, našimi tromi deťmi a psom užívame najmä pobyt v prírode. Zvlášť v tejto dobe doslova utekáme do lesov a kopcov. Obaja synovia však hrajú ľadový hokej, takže pomerne dosť času opäť trávim aj na zimných štadiónoch. Osobne sa však športovo najviac vyžijem pri turistike a futbale,“ povedal.

Okrem úspešnej kariéry športovca sa nestratil ani v civilnom živote, kde bojuje na viacerých frontoch. „Mám firmu, ktorá sa zaoberá najmä organizovaním výstav v obchodných domoch. V portfóliu máme približne pätnásť výstav, ktoré som si vymyslel, napísal, aj sám zrealizoval a stále pribúdajú ďalšie. V podstate sme putovné ‚obchoďákové‘ múzeum. Ako športovec mám najradšej výstavy s touto tematikou. Nechýbajú medzi nimi expozície venované Petrovi Saganovi, dejinám zimných športov, slovenskému hokeju, svetovému futbalu, olympijskému hnutiu, či histórii slovenského hokejbalu. Vďaka týmto výstavám som v sebe zároveň prebudil zberateľskú vášeň. V mojej zbierke mám viacero ‚relikvií‘ známych slovenských športovcov, ale napríklad aj desiatky mechanických písacích strojov, historických fotoaparátov, či retro predmetov z čias socializmu. Ako vyštudovaný novinár pôsobím aj v mediálnej oblasti a ako mestský a krajský poslanec som aktívny v regionálnej politike,“ uzavrel rozprávanie Kašša.