ČO ROBIA DNES? Michal Šteinhübel spomína na dva majstrovské tituly so skvelou partiou

Nie je to tak dávno, čo Michal Šteinhübel „zarezával“ v extralige mužov v drese Tsunami Záhorská Bystrica. V súčasnosti však už aktívnym florbalistom nie je, no zážitkov má dosť. Nie každý sa môže pochváliť dvomi majstrovskými titulmi, no hlavne skvelou partiou ľudí, ktorá nepochybne v Tsunami je.

Do florbalu ho vtiahol učiteľ

Začiatky mal podobné ako väčšina florbalistov a teda na škole. „K florbalu som sa dostal na základnej škole vďaka učiteľovi Jaroslavovi Fišerovi, ktorý trénoval hokejbal a keď prišla ponuka zúčastniť sa na celoslovenskom florbalovom turnaji v rámci škôl, tak neváhal a prihlásil našu školu. Dal dokopy mužstvo, s ktorým sme sa prebojovali až na finálový turnaj do Košíc, no a odvtedy sa začala moja florbalová kariéra,“ spomína Michal Šteinhübel a dodáva: „Florbal nebol môj prvý šport a ani jediný, ktorému som sa venoval. Ako chlapec som hrával futbal najprv za Slovan Bratislava a neskôr za Tatran Stupava, až po kategóriu dorastencov. Na začiatku florbalovej kariéry som sa venoval aj futbalu a taktiež florbalu. Neskôr vyhral však už iba florbal.“

Dobrá partia je základ úspechu

Množstvo športových kolektívov dosiahne úspechy nielen kvôli tomu, že tvrdo drie, no hlavne v zlomových momentoch je potrebná súdržnosť kolektívu. „Bol by to asi veľmi dlhý zoznam vecí, ktoré mi florbal dal, ale najmä veľmi veľa zážitkov či už na ihrisku, alebo mimo neho. Najviac si však vážim tú partiu a kamarátov, s ktorými fungujem dodnes,“ vraví Michal hrdým hlasom.
Svoju kariéru „odmakal“ v podstate v jednom klube, ktorý sa pohyboval v okolí Stupavy a Záhorskej Bystice. „Celú moju kariéru som odohral za Bogdau Stupava a neskôr po spojení s chalanmi zo Záhorskej Bystrice za Tsunami. Nikdy ma nelákalo opustiť toto pôsobisko a ani som o tom neuvažoval. Myslím si, že od žiackych kategórii až po mužov, sme mali družstvo, ktoré patrilo k najlepším na Slovensku a dokazujú to aj dosiahnuté výsledky. Florbalový dôvod tam teda nebol a iný už vôbec nie. Za Tsunami sme v kategórii mužov dosiahli najväčšie úspechy. Určite najkrajšie momenty boli dva tituly v extralige, ale pamätám si aj veľké oslavy po víťazstve v baráži s Trnavou. Je to ťažké, niečo vybrať ale podľa mňa je najväčším víťazstvom partia, ktorú sme si vytvorili a držali spolu či už sa prehralo alebo vyhralo.“

Bol v „repre“, no zápas si nikdy nezahral...

Šteinhübel bol síce v nominácii juniorskej reprezentácie, no nikdy si nezahral medzištátny zápas. „V rámci reprezentácie som sa zúčastnil iba prípravných kempov. A prečo som si neudržal štatút reprezentanta, to je skôr otázka na reprezentačných trénerov a nie na mňa,“ poznamenal 28-ročný muž, ktorý sa snaží rekreačne udržiavať v kondícii. „V súčasnosti je to náročné, ale keď to situácia dovoľuje, tak sa snažím udržiavať vo forme a športovať naďalej či už to je beh, bicykel, tenis, lyže, rôzne cvičenia alebo nedeľný futbal s chalanmi. Hokejku som nedržal v ruke odkedy nám korona zrušila minulú sezónu. Ale nevylučujem, že si florbal ešte zahrám, no na akej úrovni, to je už otázne...“
Mať takmer dva metre môže byť výhodné ale občas aj nie. Aký názor má na to Michal? „Moja výška mi nikdy neprekážala. Skôr som to vnímal vždy ako výhodu," vraví a na otázku do akej miery sleduje florbalové dianie dodal: „Sledujem to len tak zbežne, no s chalanmi z Tsunami sa vidíme celkom často, takže o nich viem takmer všetko a keď sa dá, tak ich idem pozrieť do haly či už na zápas alebo len tak na tréning.“