ČO ROBIA DNES? Peter Pavlovský sa z hranice s Ukrajinou dostal cez Žilinu až do Bratislavy

Peter Pavlovský sa k florbalu dostal počas štúdia v Žiline a patril k zakladajúcim členom tamojšieho FBC Grasshoppers. Dlhé roky kryl bránku „kobyliek“, no vytúženej medaily v extralige sa nikdy nedočkal. Po kariére sa vydal na trénerskú dráhu, v Žiline však už nebýva. Usadil sa totiž v hlavnom meste.

 

Jeden z praotcov Grasshoppers

„Celú svoju aktívnu florbalovú kariéru som bol verný svojej ‘alma mater‘ ŽU Žilina a klubu FBC Grasshoppers Žilina. Mal som tú česť byť jedným z ‘praotcov‘ žilinských kobyliek. Medzi moje najvýznamnejšie florbalové úspechy patrí víťazstvo univerzitného výberu na slovenskej univerziáde 2004. Čo sa týka ostatných výraznejších úspechov, za Grasshoppers to už bolo poskromnejšie. Neviem, či sa dá považovať za úspech zopár štvrtých miest. Prvé ešte v časoch, keď sa hrala terajšia extraliga pod názvom Slovak Floorball Tour. V našich počiatočných sezónach sme sa akosi v extralige nevedeli prehrýzť cez play-off na medailové pozície. Zlom nastal až po čiastočnej generačnej výmene. Ak si dobre pamätám, poslednýkrát som v extralige nastúpil v sezóne 2010/2011,“ priblížil Peter Pavlovský.

 

Okrem nesporných brankárskych kvalít disponuje aj ďalšou dôležitou vlastnosťou. Vždy bol správny spoločník do partie. „Moja brankárska kariéra bola najmä o zahľadení sa do florbalu a o snahe sa neustále zlepšovať popri naberaní množstva cenných skúseností. V kolektíve ‘kobyliek‘ som mal tú česť spoznať veľa skvelých spoluhráčov - nielen po tej športovej, ale najmä ľudskej stránke. S väčšinou som v kontakte doteraz. Spoločne sme prežívali naše úspechy, ale aj neúspechy. Na tréningoch bola vždy dobrá nálada a bavili sme florbalom. Čo sa týka mojich silných stránok, sám seba by som hodnotil nerád. To nechám na druhých. Spomeniem možno jednu – myslím si, že som priateľskej povahy,“ povedal.

 

Spoluhráči v Žiline mu vedeli pobyt v bránke poriadne „okoreniť“ a občas nabrali udalosti nečakaný spád. „Zážitkov za tých desať florbalových sezón sa nazbieralo množstvo najmä tých turnajových. Spomeniem však skôr niečo priamo na seba. Na tréningu som z duše nenávidel, asi ako väčšina golmanov, ak už počas úvodnej zahrievacej fázy chalani strieľali naplno. Na jednom tréningu sa Galo (Marián Galovič) s Veňom (Martin Veneny), a určite v tom mal prsty aj tréner Tomáš Hrnčiar, dohodli s ostatnými, že ma skúsia hneď naštartovať na začiatku tréningu. Nielen, že pálili ostrými, ale ešte sa zamerali aj na hlavu. Po troch zásahoch masky som vybuchol, masku hodil do koša (basketbalového nad bránkou), a rovno zamieril do šatne, čo prítomných náramne pobavilo,“ spomenul si Pavlovský.

 

Z východu na západ

Pochádza z obce Ubľa na hraniciach s Ukrajinou. Cez Žilinu sa presunul na druhú stranu republiky – do hlavného mesta, kde sa aj usadil. „Z krajného východu do Žiliny som sa rozhodol ísť na vysokú školu. Vďaka tomu som sa počas štúdia dostal aj k florbalu. Po skončení štúdia som do Bratislavy prišiel najmä za pracovnou príležitosťou a ako to už býva, našiel si tu aj manželku a založil rodinu,“ vysvetlil.

 

Z bránky sa plynule presunul na trénerskú lavičku. „Už na sklonku aktívnej hráčskej kariéry v roku 2010, som sa rozhodol svoje skúsenosti odovzdávať ďalej ako tréner. Ako to už u trénerov býva, prešiel som si viacerými klubmi až nakoniec som našiel florbalový prístav a zakotvil v ŠK Lido. Zrazu som sa ocitol v skutočnej ‘florbalovej rodine‘. V klube pôsobím tretiu sezónu ako mládežnícky tréner, aktuálne ako tréner kategórie starších žiakov, a taktiež kým nám to pandémia dovolila, som mal na starosti samostatné tréningy pre mládežníckych brankárov. V ŠK Lido máme pri mládeži ciele zamerané na rozvoj, nielen po ich hráčskej, ale najmä aj ľudskej stránke,“ povedal dnes 41-ročný kouč.

 

Keďže vo florbalovom prostredí sa priamo pohybuje približne 20 rokov, z bezprostrednej blízkosti sleduje vývoj stále mladého športu v našich zemepisných šírkach i vo svete. „Florbal sa neustále vyvíja a napreduje. Od čias, keď som ešte dral palubovky sa posunul míľovými krokmi, či už je to po rýchlostnej alebo technickej stránke. Posunul sa aj, čo sa týka pravidiel. Voľakedy sa s florbalom spájalo, že na rozdiel od iných hokejových športov ide o bezkontaktný šport. V súčasnosti sa na palubovkách zvádza množstvo tvrdých férových súbojov, čo len pridalo na jeho atraktivite. Badateľný rozdiel je aj v kvalite a dostupnosti florbalového vybavenia. V minulosti bolo nesmierne zložité si kúpiť v obchode florbalovú výstroj alebo florbalku.“

 

Čo robí dnes?

Ako mnoho florbalistov, ani on sa netají svojou vášňou pre šport. „Voľného času popri zamestnaní, pracujem v oblasti energetiky, a trénovaní, veľa nezostáva. Preto sa ho snažím venovať najmä svojej rodine a ak sa dá, spojiť to aj s pohybovými aktivitami v prírode. Počas pandémie som sa tiež vrátil k mojej niekdajšej záľube – športovému rybolovu. Všetko čo chytím, vrátim späť do vody. Je to pre mňa určitý druh odpočinku a relaxu, keď spolu so synom chodievame k Malému Dunaju fídrovať,“ dodal na záver Peter Pavlovský. 



Odoberajte newsletter