Začínal s futbalom a postupne sa cez hokejbal prepracoval až k florbalu. Svoj jediný klub, v ktorom pôsobil – FBC Dragons Ružinov Bratislava, považoval za svoju rodinu. Dnes má svoju vlastnú rodinu, manželku Majku, syna Igora a dcéru Ivanu. Ako si spomína na staré časy spred dvadsiatich rokov a čo robí dnes?
„Na školu v roku 2001 prišiel Daniel Granec robiť nábor. Neskôr sme si chodili zahrať dvakrát do týždňa florbal. Bolo nás tak 7 – 8 chalanov zo školy na Cádrovej. Po dvoch mesiacoch nás Dano zobral do Domu Športu, kde už trénovali hráči ako Krchňák, Chudík a mnoho iných. Keď som videl „Krcha“ strieľať a ako kľučkuje, neveril som vlastným očiam...,“ zahájil svoje spomínanie Igor Gažo.
Nie je jediným florbalistom, ktorý začínal s iným športom. Aj Igor bol najskôr futbalistom, neskôr hokejbalistom, no napokon sa upísal florbalu. „Keď som bol menší, hrával som futbal. Potom som začal chodiť na hokejbal v Ružinove až nakoniec som ostal už iba pri florbale. Nechcel som sa súčasne venovať viacerým športom.“
Prišiel rad na oficiálny štart a tak sa postavil do bránky FBC Dragons Ružinov, ktorý bol jediným jeho klubom. „Dragons som vnímal ako súčasť rodiny. Celá rodina Grancových, a v klube ich nebolo málo – zakladateľ Daniel, tréner Marián, neskorší hráči Denis a Richard, mi bola blízka. S Rišom som trávil veľa času aj na hotelových izbách ako s parťákom na rôznych turnajoch či súťažiach. Dovolím si povedať, že som hral za najlepší tím na Slovensku. Hrali sme najkrajší rýchly a kombinačný florbal. „Hakáči“ (HKL-MJM Petržalka) nás veľakrát porazili, ale to boli všetko skúsení hokejbalisti. V každom zápase hral súper proti nám na dvesto percent lebo Dragons,“ vyjadril svoje pocity brankár žlto-čiernych.
V začiatkoch, keď florbal ešte v našich končinách nebol prebádaný, sa ľudia najviac čudovali brankárom, ktorí kľačali bez hokejky v ruke a chytali loptičku do holých rúk. Nie každý chcel takto čeliť strelám deravej plastovej loptičky a už vôbec nie vložiť svoje prsty pred bránkou do súboja čepelí. „Keď sme trénovali na Junáckej, často sa stalo, že sme nemali brankára. Vždy som išiel ja a nejak ma to bavilo. Po prvom ostrom zápase si ma zavolal tréner a povedal mi, že keby som chytal ja, tak neprehráme... Toľko do mňa hustil, až som prikývol a na druhý deň mi Dano priniesol výstroj. Post brankára je špecifický. Každé mužstvo malo svojho strelca. Nemal som v „láske“ hráčov ako Kedner z košického ATU, ten mi dal gól asi aj spoza bránky, vždy po zápase sa mi smial a ja som kontroloval, čo to má za hokejku. Potom Riko Thron z HKL-MJM, Fero Krajčovič z Hurikánu, Palo Dugas, či Martin Petróci z Florka, Galovič a Veneny zo Žiliny. „Trenďo“ mi pred každým zápasom prízvukoval – daj pozor naňho, naňho, až sa mi z hlavy parilo.“
Možno mnohí nevedia ale aj Gažo sa dostal do reprezentačného výberu. Objavil sa v juniorskej kategórii. „Najradšej spomínam práve na účinkovanie v juniorskej reprezentácii. Dva roky sme chodili po turnajoch a boli to perfektné zážitky. Čerešničkou na torte bol hlavný turnaj v Lotyšsku. Taktiež rád spomínam aj na dva tituly majstra Slovenska. Mal som šťastie aj na kolegov v bránke či už to bol Michal Pelikán, Martin Menczer alebo jeden z mojich najlepších kamarátov Richard Melíšek.“
S florbalom tak úplne nesekol a v 32 rokoch si vychutnáva štarty v Legendárnej florbalovej lige. „Pred koronou som bol v pravidelnom kontakte s väčšinou bývalých spoluhráčov, lebo v Bratislave sa hrá Legendárna florbalová liga, ktorá je určená pre hráčov nad tridsať rokov a tam hráme stará partia z Dragonsu. Každú druhú nedeľu sa stretneme a zahráme si. Dnes sa nám to trochu komplikuje a verím, že sa budeme čoskoro stretávať znovu,“ hovorí Igor, ktorý sa teší vlastnej rodinke. „Už dlho pracujem v gastro sektore. Som jedenásť rokov ženatý a s manželkou Majkou máme dve deti. Syna Igora, ktorý má už desať rokov a šesťročnú dcéru Ivanu. Tento rok som ju prihlásil na florbal, ale ešte kvôli pandémii sme nestihli ani jeden tréning...“
Legendárna liga mu asi nestačila a tak sa pred časom ešte nechal zlákať na súťažné duely v bratislavskej regionálnej lige. Najvyššie súťaže však nesleduje. „Florbalové dianie už veľmi nesledujem, iba ak sa hrajú majstrovstvá sveta, ktoré si rád pozriem v televízii. Keď sa mi narodil syn Igor, skončil som s florbalom. Po približne troch rokoch za mnou chodieval dobrý kamarát, tenista Marek Semjan, že zakladá spolu s Andrejom Martinom mužstvo Jánošíkoví Zbojníci v bratislavskej druhej lige mužov. Necestuje sa po Slovensku, maximálne tak do Modry. Vznikla znova perfektná partia ľudí, väčšina z nich sú tenisti a je na nich vidieť, že sa tešia kolektívnemu športu. Koľkokrát sme už v zápase mohli strieľať do prázdnej brány a oni si ešte dvakrát prihrajú... Je to pre mňa už iba relax,“ uzavrel s úsmevom svoje spomienky Gažo.