ČO ROBIA DNES? Róbert Košťál: „Starnem a priberám na váhe...“

Ani zďaleka si nemôže povedať každý, že bol zaradený do dvoch Siení slávy či bol majstrom sveta alebo získal desať titulov majstra Slovenska v hokejbale či päť titulov v najvyššej súťaži vo florbale. Toto všetko a ešte oveľa viac sa pošťastilo vybojovať bývalému generálnemu sekretárovi Slovenskej hokejbalovej únie a súčasnému pracovníkovi Slovenskej plaveckej federácie Róbertovi Košťálovi.

 

Trofeje môže rozdávať

„S florbalom som začal na prelome tisícročia za Ružinovský klub, ktorý je historicky najúspešnejší hokejbalový klub Slovenska. Hneď na svojom prvom florbalovom medzinárodnom turnaji Slovak Open obsadil Ružinov prvé miesto. Neskôr som začal hrávať za HKL-MJM Petržalka, s ktorým som získal päť majstrovských titulov SR v rade v najvyššej florbalovej lige Slovenska, pričom som si zahral aj Európsky pohár majstrov v Dánsku vo florbale, a zároveň som sa dostal do reprezentácie SR. Boli to prípravné zápasy so Španielskom, Slovinskom a Maďarskom v Budapešti a neskôr ďalšie, ako aj nominácia na MS skupiny C vo florbale, ktorú som však musel odmietnuť, nakoľko som išiel na MS v hokejbale, ktoré som uprednostnil,“ začal svoje rozprávanie Róbert Košťál, ktorý považuje hokejbal za svoju srdcovku. „Keď som v roku 1985 začal súťažne hrávať hokejbal, florbal na Slovensku ešte neexistoval. Vzhľadom na to, veľké úspechy v hokejbale, ktoré som počas svojej dlhej športovej kariéry hráča, získal (1xMajster sveta, 2 striebra a 3 bronzové medaily z MS, 2x majster Európy, 1x víťaz Svetového pohára klubov, a 4x víťaz Európskeho pohára klubov, 10 titulov majstra Slovenska – na porovnanie vo florbale 5 titulov), tak bol hokejbal pre mňa šport číslo 1. Okrem toho som súťažne hrával hádzanú, basketbal a futbal...,“ objasnil päťdesiatročný urastený muž.

 

Sedemnásť rokov sekretárom

Dlhé roky bol v športe, ktorý miluje dodnes aj generálnym sekretárom a veľa nechýbalo a mohol prejsť k florbalu. „Veru nebolo ďaleko od skutočnosti, že by som presídlil na funkcionársku dráhu vo florbale. Pozíciu sekretára Slovenskej hokejbalovej únie som však vykonával dlhých sedemnásť rokov a teraz som už osem rokov v Slovenskej plaveckej federácii, kde som súťažným a projektovým riaditeľom. Florbal som ale miloval. V začiatkoch nového tisícročia som pracoval na akreditácií florbalu spolu s hokejbalom, kde sme oba športy pretláčali do učebných osnov prostredníctvom nášho združenia ZDMŠ, a zároveň sme začali organizovať prvé celoslovenské školské súťaže vo florbale a v hokejbale za podpory Ministerstva školstva SR. Neskôr sme prenechali školské súťaže obidvom zväzom a dali sme všetky zvyšné florbalové školské sety (hokejky, loptičky, dresy) florbalovému zväzu. Neskôr bol pri tom aj funkcionár florbalového zväzu Miro Hýlek.“

 

Za šesť sezón päť titulov!

Rodák z Martina pôsobil vo florbale nie dlhý čas, no napriek tomu toho stihol veľa. „Florbal som hral iba šesť sezón a získal som v nich päť titulov majstra Slovenska. V klube HKL-MJM Petržalka som pôsobil ako hráč, ale aj ako funkcionár. V roku 2006 som mal 36 rokov a narodil sa mi prvý syn. Tak som urobil zásadné rozhodnutia. Rozhodol som sa skončiť športovú kariéru ako hráč vo florbale, ako hráč v hokejbale aj v reprezentácií Slovenska. Okrem toho som sa rozhodol ukončiť aj kariéru ako funkcionár a štatutárny zástupca v HKL-MJM Petržalka, ako aj v najúspešnejšom hokejbalovom klube SR, ŠHBK Ružinov Bratislava, a prenechať miesto mladším,“ prezrádza. Bohatú hokejbalovú kariéru slovenského reprezentanta s tou florbalovou porovnávať nemožno. „Bolo to najkrajšie športové obdobie môjho života. Zažíval som všetko o čom som sníval o športovej kariére ako hráča, či už v reprezentácií SR, alebo na klubovej úrovni. Dostal som sa do Siene slávy svetovej federácie ISBHF v hokejbale aj s Palom Demitrom po boku majstrov sveta v hokejbale, ako aj olympijských víťazov a majstroch sveta v ľadovom hokeji a víťazovi Stanley Cupu. Bol som taktiež zaradený aj do Siene slávy Slovenskej hokejbalovej únie. Najnáročnejšie bolo udržať si svoju výkonnosť na sklonku svojej kariéry, keď som mal úž vyšší vek...“

 

Synovia mu robia radosť

Z palicových kolektívnych športov sa Košťál presunul na individuálny šport, ktorým je plávanie. „Od malička som súťažne plával. Zastavilo ma dlhodobé zranenie a tak som musel v mládežníckom veku skončiť. Po dlhých rokoch som sa zúčastnil majstrovstiev Slovenska masters (vyhral som viacero titulov majstra SR v tejto kategórií), a tak som sa zúčastnil aj ME a MS v plávaní v kategórií masters. Plávanie robím len ako zábavku. Priviedla ma k tomu moja manželka, ako dlhoročná úspešná plavkyňa SR, neskôr majsterka sveta v kategórií masters, a bývalá reprezentantka Slovenska v diaľkovom plávaní. Neskôr som začal organizovať plavecké aj diaľkoplavecké podujatia a tak ma oslovili z SPF a začal som tam pracovať ako zamestnanec zväzu.“
S manželkou Zuzanou vychovávajú dvoch synov. Starší Samuel váľa rekordy v plaveckých disciplínach jedna radosť. Mladší Róbert nasleduje otca a drží v ruke hokejku. Je to však florbalka. „Samko nám robí radosť. Dali sme ho na plávanie a gymnastiku. Videli sme, že v plávaní je talent a tak ostal pri ňom. Teraz vieme že sme urobili dobre. Drží 46 mládežníckych slovenských rekordov. Prekonal aj 41 rokov staré mládežnícke rekordy Marcela Géryho. Už v trinástich rokoch zaplával limit na MEJ v diaľkovom plávaní na 5 kilometrov. Teraz má štrnásť rokov a je juniorským reprezentantom v plávaní, ako aj v diaľkovom plávaní. Druhý jedenásťročný syn Róberta hrá súťažne ľadový hokej, hokejbal, a samozrejme aj florbal za Galaktikos,“ rozpráva hrdý otec.

 

Venuje sa rodine a robieval poznávačky po svete

Svoje srdcovky sleduje aj v súčasnosti, no z úzadia. „Obidva športy boli moje srdcovky. Syn mi hrá mládežnícku florbalovú ligu, tak s nim chodím na zápasy, ako aj turnaje do zahraničia, a tak som v obraze. Okrem toho som počas majstrovstiev sveta žien vo florbale, ktoré sa konali na Slovensku, pomohol vybaviť predstaviteľom florbalového zväzu 13-tisícovú zľavu za prenájom Zimného štadióna v Bratislave, kde sa uskutočnili tieto MS. Dodal som tam aj jedného partnera z gastro sektoru len za reklamu na mantineloch,“ prezrádza a na záver rozhovoru dodal: „Venujem sa hlavne rodine. Ako som spomínal pracujem na Slovenskej plaveckej federácií. Ako hoby organizujem športové a poznávacie zájazdy po celom svete. A okrem iného starnem a priberám na váhe...“



Odoberajte newsletter