ČO ROBIA DNES? Vždy som sa mohol pozrieť spoluhráčom do očí, tvrdí Filadelfi

Tomáš Filadelfi patrí ku generácii hráčov 1. FBC Trenčín, ktorá ovládala domácu extraligovú scénu a nenechala súperov spávať. Presadil sa aj v reprezentácii. Dres národného tímu si obliekol na majstrovstvách sveta C-kategórie v roku 2008. Z florbalového dôchodku si vlani odbehol pomôcť vtedy extraligovému Púchovu, kde napokon odohral sedem duelov.

 

Majstrovské tituly s 1. FBC Trenčín

„Moja florbalová kariéra bola spätá s klubom ŠK 1. FBC Trenčín, kde som zároveň prežil tie najlepšie florbalové roky. Hokejku som mal už zavesenú na klinci, keď ma oslovil Púchov s prosbou o pomoc. Žiaľ táto misia sa nezdarila. Za Púchov som odohral len niekoľko súťažných stretnutí. Zhodnotiť najväčší florbalový úspech je veľmi ťažké. Majstrovský titul na domácej scéne určite patrí medzi tie najväčšie,“ povedal Tomáš Filadelfi.

 

1. FBC Trenčín získal prvý majstrovský titul v kategórii mužov v sezóne 2008/2009, po jednoročnej odmlke, keď Trenčania skončili tretí, prišla séria troch prvenstiev po sebe. „Keď niekde započujem zmienku o florbale, hneď spozorniem. Samozrejme, prvé čo sa mi v pamäti vynorí sú spomienky. Ja som začal s týmto krásnym športom v dobe, keď len veľmi úzky okruh ľudí poznalo slovo florbal. Dá sa povedať, že sme boli takí pioneri florbalu. To, čo sa podarilo vytvoriť v Trenčíne je niečo úžasné. Za podmienky, ktoré nám klub poskytol, by sa nehanbili ani profesionáli. Vytvorili sme neskutočnú partiu nadšencov florbalu, odhodlaných vrátiť klubu darované. Od úvodu našim cieľom bolo priniesť nášmu mestu majstrovský titul, čo sa nám neskôr aj podarilo. Radi spomíname na play-off sériu počas zisku prvého titulu.“

 

„Priateľstvá z tých čias nám vydržali dodnes. S väčšinou vtedajších spoluhráčov sa stretávame na týždennej báze v združení Stará garda. Na staré kolená sme v tejto organizácii odohrali niekoľko amatérskych florbalových turnajov v Holandsku. Ak by som niekoho mal spomenúť bolo by to náročné a zoznam by bol dlhý. Nesmierne si vážim všetkých spoluhráčov, trénera a aj ľudí, čo pracovali v klube ŠK 1. FBC. Samozrejme, nemôžem zabudnúť na našich fanúšikov, ktorí boli najlepší na Slovensku, čo potvrdzovali aj výjazdmi na vonkajšie stretnutia. Najznámejším a zároveň najvernejším fanúšikom je Rastík. Dodnes sme dobrí priatelia. Dokonca mi Rastík pomáhal aj pri trénovaní v mládežníckych kategóriách. Byť obklopený spoluhráčmi, čo mali rovnaké ciele a vidieť v hľadisku množstvo známych a priateľov v klubových farbách, bol nezabudnuteľný zážitok. Doprial by som to všetkým športovcom,“ uviedol čoskoro 37-ročný (nar. 12. marca 1984) bývalý útočník.

 

Majstrovstvá sveta C-kategórie v Bratislave

V roku 2008 sa dostal aj do reprezentácie, vlasť reprezentoval na domácich úspešných majstrovstvách sveta C-kategórie. „Pred samotným turnajom sme mali týždňový kemp. Počas tohto času sme sa navzájom spoznali. Množstvo zážitkov a historiek z florbalu nás spojilo a vytvorili sme dobrý kolektív. Nie vždy je jednoduché sa zrazu ocitnúť v spoločnej kabíne s hráčmi, proti ktorým hráte v extralige. Nám sa to však podarilo a dokázali sme tento turnaj zvíťaziť. Na finálový zápas dorazil aj autobus trenčianskych fanúšikov, ktorí neúnavne povzbudzovali celý zápas,“ zaspomínal si.

 

Filadelfi sa stal florbalovým zanietencom, odkedy s týmto športom začal. „Ako som spomínal, to množstvo priateľov je nenahraditeľné. Tréningový proces sme brali naozaj zodpovedne, preto sme si zápasy mohli užívať. Každý, kto športoval v kolektíve vie, že v mužstve je veľa rôznych pováh a osobností. Takže vás to naučí zodpovednosti, nielen za seba, ale aj prispôsobiť sa. Naša generácia s tým problém nemala. Nikdy som nemal pocit, že by mi šport niečo vzal, alebo som mu priveľa obetoval. Jednoducho čo môže byť krajšie, ak si človek šport užíva?“ opýtal sa rečnícky.

 

Povestná strela

Protihráči si ho pamätajú z množstva bolestivých súbojov, ktoré s nimi počas zápasov zvádzal. „V časoch, keď brankári chytali ešte s hokejkami, sa darilo aj mojej povestnej strele, ktorá je na úrovni staršieho žiaka. Takže som si na konto pripísal aj zopár gólov. Žiaľ, veľmi rýchlo sa to zmenilo, a aj ja som pochopil, že v mužstve máme šikovnejších strelcov, tak som im radšej prihrával. Bol som typ hráča, ktorý súperom nič nedaroval. Po každom zápase, aj keď nebol úspešný, som nemusel sklápať zrak. Vždy som sa mohol spoluhráčom aj trénerovi pozrieť do očí,“ povedal.

 

Historky a príhody z čias, keď florbal iba začínal, sú vždy zaujímavé. „Tých je toľko, že by som mohol napísať nie jednu, ale rovno dve knihy. Najúsmevnejšie boli tie florbalové začiatky, keď sme pravidlá vôbec nepoznali. Prekvapené tváre, čo to ten rozhodca zapískal, boli vždy témou nekonečných pozápasových sedení. V prvých dvoch sezónach naše najčastejšie slová na ihrisku bolí ‚toto nemôžem?‘. Florbal sme vtedy hrali doslova rukami, nohami. Vtedy som patril medzi najmladších hráčov v kabíne, takže som si srandy užil naozaj veľa. Neskôr som zas rozdával radosť spoluhráčom ja.“

 

Športové mesto Trenčín

Po sezóne 2019/2020, v ktorej sa vrátil na extraligové palubovky, sa zo scény opäť stiahol. „Florbalové dianie sledujem len letmo. Väčšinou si pozriem na webe klubovú, ale aj zväzovú stránku. Keď sa hrá extraliga v Trenčíne, vieme sa tam stretnúť a trochu pomudrovať. Trenčín je športové mesto. Poznám hráčov aj funkcionárov z prostredia hokeja, futbalu, hádzanej či volejbalu. Stačí vybehnúť na kávičku a človek vždy stretne nejakého športovca, s ktorým je si čo povedať. Pracujem v spoločnosti, ktorá sa zaoberá dovozom a predajom automobilov. V práci sme sa tiež stretli, dá sa povedať, čisto florbalová zostava, zložená z bývalých hráčov a zanietených fanúšikov,“ uzavrel Tomáš Filadelfi.



Odoberajte newsletter