ČO ROBIA DNES? Z florbalistky je dnes marketérka v lyžiarskom stredisku

Pochádza z Oravy a zo svojho rodného mesta, ktorým je Dolný Kubín, rýchlo vyštartovala za súťažným florbalom. Svoj prvý extraligový štart zaznamenala v družstve ŠK Juventa Žilina a v reprezentačnom drese sa objavila v roku 2006 na turnaji Polish Cup. Môže sa okrem iného pochváliť aj dvojnásobnou účasťou na majstrovstvách sveta žien A-kategórie. Čo robí dnes bývalá obrankyňa Miroslava Kadučáková?

 

Ako väčšina prívržencov florbalu jej prvé kroky sa začali v základnej škole. „Na základke sme boli celkom šikovná trieda, čo sa týka športu. Od ping-pongu, volejbalu, cez okresné atletické disciplíny až po vybíjanú, kedy sme sa s triedou dostali až do semifinále celoslovenského pohára. Neskôr ma jedného dňa, tuším v piatej alebo šiestej triede, oslovil pán katechét Juraj Lakoštík, či by som nechcela prísť na tréning vyskúšať florbal. Prišla som a už to všetko začalo,“ spomína Miroslava Kadučáková, ktorá na svoj prvý súťažný gól akosi zabudla. „Veru nedokážem si spomenúť na svoj prvý extraligový gól, ale pamätám si na jeden z prvých reprezentačných zápasov za ženy, kedy sme hrali proti Fínkam. Bol to pre nás neskutočný kolotoč. Podarilo sa mi však uniknúť pri vyhadzovaní loptičky z našej polky ihriska a streliť im gól. Bola som vtedy jedna z najmladších hráčok v tíme a bol to celkom zážitok.“

 

Juventa bola top!

Najviac času počas svojej kariéry strávila v klube ŠK Juventa Žilina. „Časy v Žiline boli jednoznačne tie najlepšie. Boli sme super kolektív od tímu, cez všetkých ľudí okolo vtedajšej Juventy Žirafy. Na tú dobu sme mali parádne podmienky a našim krédom bolo – florbal hrou. Nič nám nechýbalo. Spomínam na to často s úsmevom na tvári.“
„Miňa“, ako ju všetci prezývajú, hrávala v pozícii obrankyne s parádnou strelou. „Myslím, že veľa kolegýň z ihriska ma neobľubovalo práve kvôli mojej tvrdej hre, hlavne v obrane. Či som vynikala neviem povedať, ale myslím, že som dobre vedela čítať hru a bola som dosť rýchla,“ potvrdzuje v minulosti nekompromisná hráčka, ktorá si časom vypýtala pozornosť reprezentačných trénerov. „Určite táto etapa pre mňa znamenala veľa. Na toto obdobie tiež veľmi rada spomínam, hlavne na tie „ťažké” začiatky našej reprezentácie. Za tých pár rokov sa to všetko neskutočne zmenilo a som rada, aký obrovský pokrok reprezentácia urobila a že som mohla byť toho súčasťou.“

 

S mnohými je stále v kontakte

Jej nekompromisnosť v súbojoch, v ktorých nebola tou, ktorá by uhla ako prvá, spôsobila viacero zranení. „Mala som už trikrát operované kolená. Prvýkrát v 18-tke a potom „na konci mojej kariéry”, kedy som už skôr plánovala dať bodku. Mesiac pred majstrovstvami sveta na Slovenku v Bratislave, sa mi stal úraz na kolene, kedy ma museli opäť operovať. Zároveň som ukončila vysokú školu a už dlho si uvedomovala, že to, čo chcem robiť s florbalom už bohužiaľ neskombinujem,“ zamyslene prezrádza Kadučáková, ktorá sa priznala, že v súčasnosti už dianie vo florbale vôbec nesleduje.
Spomienky a zážitky si však dokáže vybaviť a s mnohými florbalistkami udržiava kontakt. „Nikdy nezabudnem na najlepšie časy v Žiline za Juventu, samozrejme na všetky letné turnaje, ktoré boli neskutočné a na reprezentáciu a sústredenia s ňou. Je kopec toho na čo je spomínať. S mnohými babami som ešte aj dnes v kontakte a stretávame sa so Sašou Ferencovou, keď môžeme. Príležitostne aj s Bajou Bernátovou, Peťou Gešovou či Domčou Sádeckou. Každopádne komunikujem s veľa ľuďmi z florbalu, aj keď momentálne len cez internet, lebo každý je na inom konci Slovenska či sveta.“

 

Vrátila sa domov

Nie každý sa dokáže vrátiť „zo sveta“ do rodného mesta. Vplýva na to množstvo faktorov, no v prípade Mine platí – všade dobre, doma najlepšie. „Dnes žijem v mojom rodnom meste Dolný Kubín a pracujem ako marketérka pre lyžiarske stredisko. Takže ak chce niekto, koho poznám prísť, nech sa mi ozve. Rada pomôžem,“ ponúka usmiata blondínka, ktorá priznala, že sa asi k florbalu už nevráti ani v podobe trénerky, či rozhodkyne. „Možno budete sklamaní, ale asi nie. Pozícia trénerky, či rozhodkyne ma nikdy nelákala. A ak by som sa niekedy vrátila, tak len do mužského kolektívu. Ženský neprajem nikomu,“ uzavrela tému s úsmevom.



Odoberajte newsletter