ČO ROBIA DNES? Z kapitána reprezentácie je vášnivý rybár

V minulosti viedol slovenskú reprezentáciu v pozícii kapitána, nechýbal ani na majstrovstvách sveta v roku 2012, kde Slováci dosiahli ôsmym miestom dosiaľ najlepšie umiestnenie. Na domácej scéne oslavoval extraligový titul s Florkom Košice. Časom však Martin Petróci vymenil florbalovú hokejku za udicu.

 

Florko Košice ako jasná voľba

„Keďže som rodený Košičan, na začiatku som ani neuvažoval, že by som hral za iný klub ako Florko Košice. V tej dobe sme hrávali hokejbal proti chlapcom z ATU, roky sme súperili a neboli tam dobré vzťahy, takže moja voľba bola jasná,“ opísal svoje začiatky Martin Petróci pre spravodajstvo Slovenského zväzu florbalu (SZFB). „Za sedem sezón v Košiciach som hral štyrikrát extraligové finále. Nálepku večne druhého mužstva sa nám podarilo zmeniť v roku 2014, keď sme vyhrali titul. Paradoxne, po víťaznej sezóne som vo Florku skončil, keďže moja predstava sa odlišovala od predstáv vedenia o ďalšom napredovaní tímu,“ dodal.

Okrem pôsobenia vo Florku okúsil aj atmosféru iného extraligového účastníka z východu krajiny. „Po veľkých komplikáciách som prestúpil do prešovského klubu, keďže som bol v tom čase kapitán reprezentácie a potreboval som niekde trénovať a hrať. Čakali nás majstrovstvá sveta 2014 vo Švédsku a zažiť florbal v tejto krajine bol sen. V sezóne 2014/2015 som odohral za Prešov iba play-off, vypadli sme nešťastne v semifinále so Žilinou po dvoch predĺženiach, no myslím si, že sme mali na titul,“ vysvetlil.

 

Prestávka v kariére a krátky návrat

V roku 2016 zavesil florbalku na klinec, no neubehlo veľa času a brúsil extraligové palubovky opäť. „Skončil som s florbalom a začal som sa venovať rodine, až kým ma znova neoslovili z Prešova v sezóne 2018/2019, či by som im nepomohol na pár zápasov,“ hovorí Petróci, ktorý po návrate na ihrisko podľa oficiálnych štatistík absolvoval osem zápasov základnej časti so ziskom 10 bodov za 7 gólov a  3 asistencií. Mikuláš Prešov vtedy obsadil desiate miesto a nepostúpil do play-off.

Dres národného tímu Slovenska si obliekal od roku 2008 až do roku 2014. Dvakrát sa predstavil v elitnej kategórii svetového šampionátu (2012, 2014), predtým s dvojkrížom na hrudi bojoval v C-divízii majstrovstiev sveta. „Ja som v tom čase obetoval florbalu všetko. Nebolo pre mňa nič dôležitejšie ako tréning a zápas. Odchádzal som z prednášok na vysokej škole, lebo sme cestovali na zápas, odmietal som pracovné ponuky, keď mi nesedela pracovná doba s časmi tréningov alebo stretnutí. Dával som tomu naozaj 150 percent a to všetci videli aj na ihrisku. Myslím si, že som toho zažil počas kariéry veľmi veľa – v extralige i reprezentácii. Odohral som tri kvalifikácie a neskutočne veľa turnajov, takže som spokojný s tým, ako to celé bolo a nemenil by som,“ povedal už 34-ročný Košičan.

 

Obetoval florbalu všetko, no nemenil by

„Florbal mi dal najmä chuť športovať a súťažiť, neskutočné množstvo kamarátov a známych po celom SR a zážitkov, ktoré mi už nikto nezoberie. Obetoval som mu všetko čas i financie, no nikdy som to neľutoval, keďže mi florbal určite viac dal, ako vzal,“ vyhlásil.

Ako by charakterizoval sám seba pre tých, ktorí si časy jeho najväčšej slávy nepamätajú? „Na ihrisku som bol vždy makač. Išiel som naplno do poslednej sekundy, keďže som nerád prehrával. Vedel som dobre brániť a zakladať útoky, vždy som mal vymyslené niečo nové pre spoluhráčov z formácie, ktorí ma za to neznášali! Samozrejme, rozdal som aj pár tvrdých ‚ramien‘ v súbojoch a nejaký ten faul sa tiež vyskytol. Nebol som strelec, ale skôr ma bavilo pripraviť šancu na gól pre spoluhráčov.“

Počas kariéry zažil mnoho veselých situácii. Vybrať jednu, s ktorou by sa chcel podeliť bolo teda náročné. „Možno príhoda z reprezentácie, keď sme čakali na porade pred zápasom hlavného trénera Blaška a medzi tým nám asistent Granec vysvetľoval, aká bude taktika, ako budeme brániť, že treba dodržiavať presné pokyny v defenzíve, žiadne naháňanie súpera a napádanie, vyčkávacia taktika, atď. V tom dorazil tréner Blaško a spustil: ‚Chlepci, dnes nie je o čom, ideme ich naplno napádať po celom ihrisku, nebudeme na nič čakať...‘ Miestnosťou sa ozval obrovský smiech všetkých hráčov a jediný tréner nechápal, čo je zle a prečo sa smejeme,“ opísal Petróci jeden z množstva vtipných momentov.

 

Ľudia konečne pochopili, ako sa má florbal hrať

Florbal tvorí výraznú kapitolu jeho života, na ktorú nejde iba tak zabudnúť, hoci už ho aktívne nesleduje. „Iba občas skontrolujem výsledky na internete. Časovo som dosť zaneprázdnený, takže florbal na extraligovej úrovni nehrozí,“ povedal a pokračoval: „Myslím si, že ľudia konečne pochopili, ako sa florbal má hrať. Už to nie je o hokejbalistoch či hokejistoch, ktorí ako individuality ťahali svoje tímy, konečne je snaha hrať systémovo a približovať sa ku svetu. Myslím si však, že stále je veľa trénerov, ktorí nemajú predstavu, ako by to mali robiť.“

Čas rýchlo plynie a v športovom svete to platí dvojnásobne. Na palubovkách však je stále možnosť uvidieť zopár hráčov z jeho éry. „Juraj Matejka, Patres Paulikovič, Paťo ‚Pele‘ Pelegrín, Dominik ‚Turo‘ Turek, Gabo Mészáros, Maťo Kubovič, Marek Bulko, Laco Gál a Lukáš Řezanina, Lukáš Blaško, Martin ‚Jogi‘ Joščák. Vraj stále hrá aj žilinská legenda Marián Galovič,“ vymenoval svojich bývalých spoluhráčov či protihráčov z extraligy a kamarátov z reprezentácie.

 

„Medzi svoje najväčšie florbalové úspechy považujem určite všetky extraligové finále a titul s Florkom, ďalej postup reprezentácie na kvalifikácii majstrovstiev sveta 2008 ‚C‘ či postup z kvalifikácie na šampionát 2014.“

 

Čo robí dnes?

Ako už bolo uvedené, aktuálne sa florbalu aktívne nevenuje. Florbalku vymenil za rybársku sieť a udicu, čomu, ako vždy, obetuje všetok voľný čas. „Venujem sa súťažnému rybolovu a veľmi ma to baví. Je to časovo i finančne náročné, ale snažím sa to robiť na 150% ako všetko. Okrem toho stále pracujem v IT sektore, ale pomaličky rozbieham aj foto-video firmu,“ uzavrel Martin Petróci.



Odoberajte newsletter