ČO ROBIA DNES? Získala tri majstrovské tituly, neskôr odišla na Maltu, kde spoznala muža svojich snov

Florbalu obetovala viac ako osem rokov. Za ten čas stihla tri majstrovské tituly a jednu striebornú medailu v extralige. Absolvovala dva svetové šampionáty žien B-kategórie a jedny majstrovstvá sveta junioriek. Toto všetko stihla útočníčka a bývalá hráčka ŠK FBC Dragons Ružinov – Denisa Bystrická. V roku 2012, po rozpade ženskej zložky klubu sa vydala na sedem rokov do sveta. Nestratila sa, našla si manžela a dnes je späť v Bratislave.

Na zdĺhavé začiatky nemala veľa času a prakticky rovno naskočila do súťaženia. „S florbalom som sa zoznámila v škole, keď som mala 13 rokov. Pamätám si, že pani telocvikárka sa vtedy s mladšími ročníkmi zúčastnila celoslovenského školského turnaja kde sa stretla s Mirom Hýlekom, ktorý v tom čase rozbiehal prvý oficiálny ženský florbalový klub na Slovensku. V škole sa zrazu objavili hokejky, ktoré boli iné od tých klasických a ani neviem ako, prišla som s jednou domov a oznámila mame, že idem hrať florbal. V tom čase o tomto športe nikto nepočul a ísť s hokejkou v puzdre autobusom vtedy znamenalo odpovedať na zvedavé otázky spolucestujúcich na aký hudobný nástroj to ja hrám...,“ odhaľuje svoje spomienky Denisa Bystrická, ktorá aktívne vyskúšala len florbal: „Od malička som sledovala šport, najmä futbal a hokej, no vždy som vonku behala s nejakou loptou, súťažne som však nikdy iný šport nehrala.“

Verná iba Dragonsu!

Odohrať osem sezón v jednom klube, nie je maličkosť. Dokonca ak sa okolo vás za ten čas premelie veľa hráčok. „V Dragonse som pôsobila všetkých osem ročníkov a v tom čase sme boli najúspešnejší ženský klub na Slovensku. Trikrát sa nám podarilo ligu vyhrať a raz sme získali striebro. Boli to časy, ktoré mi priniesli veľa radosti a rada na ne spomínam. Je až neuveriteľné, koľko času odvtedy ubehlo, a pritom akoby to bolo len nedávno, keď som odohrala svoje prvé zápasy,“ hovorí bývalá kapitánka a taktiež aj čiastočna trénerka bývalého bratislavského klubu. „Pamätám si finálovú sériu so Žilinou v sezóne 2008/09. Hralo sa vtedy na dva víťazné zápasy a prvý sme vonku prehrali 0:8... Na druhý deň sa nám podarilo vyhrať 2:1 a v domácej odvete víťazstvom 6:4 získať titul, ktorý bol zároveň aj našim posledným. V hale na Jégeho bola vtedy super atmosféra a bol to asi najťažšie vydretý titul.“

Prvý zápas na šampionáte a hneď hetrik

Nie každý si môže povedať, že bol aj slovenským reprezentantom. Denise sa však tento sen splnil. „Z reprezentácie mi utkvel v pamäti malý individuálny úspech, keď sa mi podarilo skórovať prvé štyri góly Slovenska na ženských majstrovstvách sveta. Holanďankám som strelila hetrik, no prehrali sme 3:8. V druhom zápase proti Maďarkám som strelila náš prvý gól a potom už strieľali aj moje spoluhráčky. Na reprezentáciu spomínam vždy v dobrom, zúčastnila som sa jedných juniorských a dvoch ženských majstrovstiev sveta. Aj keď sa v tom čase u nás florbal ešte len rozbiehal a prehry o 20 gólov s Fínkami neboli nič nezvyčajné, išlo o nezaplatiteľné skúsenosti. Veľmi ma teší kam sa ženský florbal za tie roky posunul a že sme dnes súčasťou top 6. Posledné dva šampionáty baby poriadne vytrápili vo štvrťfinále práve spomínané Fínky, o niečom takom sme my kedysi snáď ani nesnívali.“

Florbal ju pripravil do života

Šport ako taký plní neraz úlohu výchovy a vedie zverencov k disciplíne. To si pochvaľuje aj Denisa. „Florbal, alebo šport ako taký, mi určite dal veľmi veľa. Naučil ma disciplinovanosti a istým spôsobom pripravil do života. Naučil ma, že vždy treba bojovať až do poslednej sekundy a že žiadny súboj nie je stratený. Zápasy sa vyhrávajú v hlave, a tak je to aj v živote. Ako tínedžerka som síce nemala veľa času na iné veci, ale nikdy som to neľutovala. Moje kolená sa ale veľmi potešili keď som ukončila aktívnu činnosť, no zranenia sú súčasťou každého športu. V tom čase sa trochu aj podceňovala regenerácia a niektoré možnosti boli o niečo viac obmedzené, než ponúka súčasnosť.“
Na svoj šport mladosti nezabúda ani dnes. „Zvyčajne sledujem ženskú reprezentáciu na majstrovstvách sveta, vtedy si aj pozriem zápasy a fandím našim dievčatám. Rada sledujem baby, čo hrávali ešte za mojich čias, a je super vidieť kam to mnohé dotiahli. Rada by som si zahrala, aspoň rekreačne, ale keďže som už v minulosti mala operované obe kolená a momentálne som dva mesiace po ďalšej operácii, tak si nateraz musím vystačiť so stacionárnym bicyklom,“ dopĺňa Bystrická.

Uživila sa na Malte

Jej druhou záľubou je cestovanie, ktoré sa dnes nedá realizovať a keď tak s výraznými obmedzeniami. „Okrem športu bolo aj je, mojou najväčšou záľubou cestovanie. Zatiaľ mám precestovanú skoro celú Európu a väčšiu časť Thajska. Najradšej sa ale vraciam do Španielska. Spoznávanie nových kultúr, jazykov a gastronómie je nesmierne obohacujúce a momentálne mi chýba, ale návrat na Slovensko po siedmich rokoch tiež teraz pociťujem ako niečo nové. Manžel je z Macedónska, Slovensko ešte veľmi nepozná, tak máme na istý čas čo spoznávať aj tu,“ hovorí svetobežníčka, ktorá sa síce usadila na dlhých sedem rokov na Malte, no odtiaľ práve v čase voľna cestovala. „Florbalu sa nevenujem od zániku Dragonsu od roku 2012. Rok na to som po škole odišla na Maltu a ostala tam dlhšie ako som pôvodne plánovala. V júli tohto roku sme sa po siedmych rokoch a dlhom premýšľaní s mužom presťahovali do Bratislavy s cieľom usadiť sa tu, čo sa nám aj v týchto neľahkých časoch zatiaľ myslím, že celkom darí,“ uzavrela tridsaťročná mladá dáma.