Daniel Granec: „Budúcnosť florbalu závisí vždy od ľudí, ktorí ho budú viesť“

Sme opäť o týždeň bližšie k termínu volebnej Konferencie Slovenského zväzu florbalu. Doteraz sme si stihli predstaviť dvoch prezidentov SZFB a dnes dávame priestor v podstate najdlhšie slúžiacemu lídrovi, ktorým bol Daniel Granec.

 

Stal si sa v poradí tretím prezidentom SZFB a ak nerátame časť nefunkčného obdobia zakladateľa zväzu Jaroslava Melíška, udržal si sa vo funkcii zo všetkých najdlhšie a teda dve volebné obdobia. Prečo si sa rozhodol na tento post kandidovať?

„Asi musíme začať trošku skôr, aby to každý pochopil, čiže tým, že sa mi v živote dejú veci, ktoré súvisia ako mi povedala jedna veštica s vizionárstvom. Začínal som a prišlo mi do cesty zastúpenie Wilson pre ČSSR, potom prišlo zastúpenie Yonex pre Slovensko a Česko, rozbiehal som a mal zastúpenie SKECHERS tiež pre Česko aj Slovensko. Potom mi napadlo otvoriť prvú motokárovú halu na Slovensku, ale aj v Čechách... Takže vo florbale som bol od samého začiatku a spomínam si, že som mal relatívne veľa času popri prevádzkovaní motokárovej haly v Ivánke pri Dunaji. Síce som vtedy už lyžoval svetový pohár MASTERS ale prišla myšlienka, že o florbale na Slovensku vôbec nepočuť. Skúsil som sa spojiť so zakladateľom Jarom Melíškom či môžem pomôcť s rozbehom. Inak moje prvotiny s florbalom boli v roku 1986 na Univerzite v Konstanz, kde som študoval a začal ho popri lyžovaní hrávať. Vtedy som ako študent reprezentoval Nemecko. Nikdy som nemal ambície na funkcie a tlačiť sa niekam do popredia a fungoval som ako pomocný viceprezident dlhé roky. Spomínam si, že sme sedávali a mali našu kanceláriu zväzu v reštaurácii v Dome športu a celkom sa nám darilo rozbiehať naše plány a hlavne dostávať florbal do povedomia. Navštevovali sme školy po celom Slovensku a prezentovali ukážky. A robili sme to so srdcom. Keď prišiel dopyt po hokejkách a výbave, tak som sa zobral s šiel na najväčšiu športovú európsku výstavu ISPO do Mníchova, rovno do stánku Exel. Rovno som chcel hovoriť s najvyšším šéfom a požiadal som o zastúpenie značky pre Slovensko. V ten deň sme rovno podpísali zmluvu. Tým pádom bola možnosť začať podporovať deti v školách kvalitným materiálom, vznikajúce kluby hokejkami a výstrojom. Aby sme značku a florbal dostali do popredia, tak sme vymysleli celoslovenskú školskú súťaž vo florbale pre ZŠ a SŠ pod názvom Exel Floorball Cup. Odozva bola veľmi potešujúca a účasť rástla z roka na rok geometrickým radom. S Jarom Melíškom sme veľakrát financovali rôzne turnaje, výjazdy reprezentácie zo svojich peňazí, pretože z ministerstva sme nedostávali nič, alebo minimum. Tak to šlo veľmi dlho. Boli sme podfinancovaní, na to, čo sme robili a robili sme zázraky. V čase, keď bol Rado Bielka prezident a musel kvôli firemnej zaneprázdnenosti z pozície prezidenta odstúpiť, tak vtedy ma ukecali na kandidatúru do funkcie prezidenta. Bolo to veľmi pekné obdobie, aj keď veľa vecí by som dnes spravil lepšie a inak. Napríklad komunikácia s členmi, ktorí mali iné názory a nerozmýšľali nad rozvojom florbalu celoslovensky, ale len z pozície klubu. Vtedy sme sa nevedeli zhodnúť, ale neskôr, keď sme si sadli zoči-voči a vydiskutovali veci, tak sme zistili, že to ide a máme rovnaké názory. Jedno z mojich najťažších rozhodnutí bolo, nechať môj vlastný klub, lebo sa nedalo sedieť na dvoch stoličkách a taktiež aby to nebol konflikt záujmu. A tak z Dragonsu, viacnásobného majstra Slovenska, je dnes len klub, ktorý hrá najmä privátnu Legendárnu florbalovú ligu...“

 

Ako si spomínate na obdobie, počas ktorého ste boli prezidentom SZFB?

„Určite mi toto obdobie prinieslo veľa nového, zážitkov, stretnutí na medzinárodnej úrovni – IFF, rôzne šampionáty mužov, alebo žien. Veľmi veľa som sa naučil, najmä v oblasti medzinárodnej diplomacie. Asi aj preto ma v druhom volebnom období zvolili do komisii Olympijského výboru a to pre prípravu vzorca na financovanie športu – zväzov a do komisie medzinárodných vzťahov a taktiež do diplomatickej komisie. Čiže spolupráca s prezidentom SOV pánom Siekelom bola na vynikajúcej úrovni a florbal mal u neho veľkú podporu. Zavŕšenie mojej práce vo florbale bola organizácia majstrovstiev sveta žien v Bratislave – december 2017. Tam smerovala moja práca a príprava. Lenže najväčší životný paradox začal po voľbách v apríli 2017, čiže tesne pred majstrovstvami sveta. Mal som dohodnuté cez môj dobrý osobný kontakt financie na organizáciu tohto šampionátu z jednej veľkej stávkovej firmy. S predstavenstvom bolo odsúhlasených 150 tisíc eur, avšak podmienka bola, že ostanem prezidentom aj po voľbách. Môj osobný kontakt to takto podmienil, pretože poznal len mňa a dôveroval mi. V deň volieb som zistil, že cely tím, s ktorým sme sa dohodli na mojej ďalšej podpore a kandidatúre na prezidenta, že ešte dám MS v decembri 2017 ako prezident SZFB, si ide vlastnou cestou s vlastným kandidátom... Financie sme tým pádom nedostali, aj keď som môjho človeka presviedčal, že financie budú použité len na prípravu a organizáciu MS a že za to ručím. Len ak poznáte východniarsku povahu, keď sa zatne, tak tam už nezmôžete nič... Považoval to za nedodržanie slova a sklamanie dôvery. Neskôr sa mi poďakoval prezident volejbalového zväzu, pretože tieto „naše“ financie boli presunuté tam. Veľká škoda. Tým, že som majstrovstvá sveta pripravoval dlhšie a všetko cez osobné kontakty, tak aj preto som dostal poverenie od nového prezídia pokračovať aj naďalej v prípravách. Takže sranda mohla začať... Viete si predstaviť organizovať MS, alebo podobné podujatie, keď vám vypadne obrovská položka a nemáte pritom ani euro, ktoré môžete použiť? Ešteže sa mi podarilo vybaviť tiež cez osobný kontakt približne 65 tisíc od BSK. Veľmi mi pomohol s organizáciou Jaro Slávik, aj keď som dopredu nevedel ako ho zaplatím. Veľa vecí sa robilo cez bartera, veľa bolo na dobré slovo, že hádam na to budú financie. Pri všetkých týchto patáliách si myslím, že nakoniec dopadli MS vynikajúco a ľudia budú spomínať na celé podujatie v dobrom. Škoda len, že naša repre vtedy zaváhala a nehrala o medaily. Myslím, že mali vytvorené najlepšie podmienky v našej florbalovej histórii, ale taký je šport. Toje asi všetko aj keď je toho strašne veľa a dalo by sa celé hodiny písať, ale nechcem nudiť čitateľov. Bolo veľa krásnych spomienok. Som rád, že som mohol dať florbalu kus života a svoje srdce, že som ho pomohol rozbehnúť a želám, nech sa mu darí a hlavne nech ho vedú správni ľudia – nadšenci a ďalší sdrciari.“

 

Čím bola charakteristická táto etapa?

„Bola charakteristická veľkou dynamikou, rozvojom, vzťahmi, ktoré sa budovali, priateľstvami, rivalitou a hlavne dobrým pocitom, že sa florbal zrýchľuje, skvalitňuje a hlavne udomácňuje medzi širokou verejnosťou. Veľmi mi pomohol môj bratranec Marián Granec, vynikajúci futbalový tréner, ktorého som presvedčil, že nech sa preorientuje na florbal a mohol zobrať reprezentáciu do parády, lebo sme nemali žiadneho odborníka v tomto smere. Absolvoval trénerské kurzy v Čechách a pomáhal ako vedel s veľkými úspechmi.“

 

Čo sa podľa vás podarilo z vašich predsavzatí splniť a čo nie?

„Podarilo sa dostať florbal do povedomia širokej verejnosti a všetkých ľudí na Slovensku. Dnes vie každý, čo florbal je a akceptujú ho konečne aj média. Je pre nich zaujímavý a to ma teší. A najviac ma teší, že ho hrá väčšina detí, že sme ich pritiahli k nemu a športujú...“

 

Po ukončení druhého funkčného obdobia ste sa z florbalového diania stiahli. Čomu sa venujete dnes?

„Trénujem deti zjazdové lyžovanie, podnikám, stále jazdím svetový pohár v lyžovaní MASTERS, venujem sa alternatívnej medicíne a hlavne rodine. Ak sa mi podarí rozbehnúť projekt, čo pripravujem, tak oslovím zväzy na spoluprácu. Prvý bude určite florbal.“

 

Ako vidíte súčasné obdobie a v čom podstatné rozdiely od časov, kedy ste bol šéfom zväzu vy?

„Na to neviem reagovať, pretože som v hlave florbal uzavrel a už len na neho spomínam ale v dobrom. Teraz je ťažké obdobie pre každý šport, tým čo sa deje, myslím túto mediálnu hystériu. Akurát neviem pochopiť, prečo sa nehrá žiadna liga, žiadne turnaje, zrazy po celý rok. To fakt nepochopím... My sme s malým lyžiarskym klubom, čo predstavuje približne 30 až 40 detí, absolvovali za túto zimu štyri sústredenia v bubline. Pritom stačí len oznámenie na príslušné ÚVZ o konaní akcie, sústredenia, podujatia a to v trvaní minimálne štyri dni. Nepotrebujete súhlas ani povolenie od nikoho, ani ministerstva, ani ÚVZ, len podať oznámenie podľa príslušného paragrafu, dodržiavať opatrenia a pre všetkých účastníkov a personálu na vstupe zabezpečiť PCrko a na výstupe antigénový test. A môžete športovať, hrať florbal od rána do večera. Tak isto sme zorganizovali finále majstrovstiev sveta MASTERS v zjazdovom lyžovaní teraz v marci na Štrbskom plese. Inak som tam mal tri štvrté miesta a skoro ma šľak trafil... Asi musím viac potrénovať! No čo na to povedať? Je to obrovská škoda pre deti, mládež, ale aj pre dospelých a všetkých, čo chcú športovať, pretože boli takto odstavení od športu a pohybu. Je mi ich ľúto a pri tom stačilo tak málo.“

 

Aká je podľa vás budúcnosť slovenského florbalu?

„Budúcnosť florbalu závisí vždy od ľudí, ktorí ho budú viesť. Musia vidieť ďalej do budúcnosti, pozerať sa s nadhľadom, spájať ľudí, spolupracovať s okolitými zväzmi a hlavne sa venovať školám, deťom a mládeži. Tam je budúcnosť. Nezabúdať pritom na športovú diplomaciu. Držím všetkým palce, nech to všetko smeruje len k tomu najlepšiemu!“



Odoberajte newsletter