Detský sen spojený s armádou zvíťazil a Šidlová sa vrátila na Slovensko

V predošlej sezóne pôsobila Andrea Šidlová v drese českého extraligového tímu 1. SC TEMPISH Vítkovice. Ozvalo sa však zranenie, ktoré jej neumožňovalo plnohodnotne zasiahnuť do tréningového, ale aj zápasového procesu. Za Vítkovice tak odohrala dvanásť zápasov, v ktorých strelila štyri góly a na dva asistovala. Dnes je späť na Slovensku a už zajtra ju čaká ostrý štart za Nitru v Hyundai extralige.

Zaujímavé rozhodnutie viedlo sympatickú Kysučanku k návratu na Slovensko. „Dôvod prestupu je jednoduchý. Chcela som si splniť svoj detský sen, ktorý úplne zatienil všetky florbalové, aj kvôli tomu, že som doštudovala vysokú školu a musela som sa rozhodnúť, čo ďalej. Mojím snom je armáda a pre výkon tohto povolania musím žiť na Slovensku. S odstupom času zisťujem, že odchod z Čiech, aj vzhľadom na situáciu s koronou, bol správnym rozhodnutím,“ vysvetľuje Andrea Šidlová.

Kysučanka sa prekvapujúco nevrátila do svojho tímu ale prestúpila do Nitry. „Po návrate na Slovensko som chcela zavesiť hokejku na klinec a venovať sa florbalu len z trénerského hľadiska. Viedla som rozhovory s viacerými klubmi, ktoré o mňa v tomto smere prejavili záujem. Nitra ma oslovila správnym prístupom Peťa Sklenku, Ľuba Klosíka a tiež Patrika Foltysa voči klubu. Všetci máme potrebu niečo zmeniť, naše názory na florbal sú totožné. Dohodli sme sa, že vezmem pod svoje krídla nejaké kategórie a v Hyundai extralige odohrám aspoň domáce zápasy. Priorita je však trénovanie mládeže, chcem odovzdať všetky skúsenosti a poznatky práve im,“ prezrádza čerstvá posila Nitry.

Andrea je pripravená na víkendové súboje a jej zranenie je už minulosťou. „Som v poriadku. Športujem a trénujem bez ortézy, v zápasoch však rada chodím do tvrdých súbojov, takže tam ju zrejme využijem pre môj mentálny pokoj,“ vraví dvadsaťštyri ročná žena a na otázku, či v budúcnosti plánuje ešte nejaký odchod do zahraničia smelo a s úsmevom dodala: „Jedine tak na misiu do Afganistanu. Dvere nezatváram, ale momentálne nemám žiadne vyššie hráčske ciele. Za sebou mám toho dosť a mám na čo spomínať. Pravdupovediac, ešte nikdy som sa necítila viac voľná, ako keď som po desiatich rokoch povedala, že končím. Zrazu som mala čas na všetko ostatné, robím konečne aj iné športy a teší ma to.“