ČO ROBIA DNES? Ferencová študovala v Novom Sade, už iba čaká na diplom

Niekoľko rokov patrila medzi neodmysliteľné piliere defenzívy ženskej reprezentácie SR Alexandra Ferencová. Rodáčka zo Žiliny a odchovankyňa tamojšieho klubu si dres seniorského národného tímu obliekla prvýkrát v roku 2010, keď obsadila aj piate miesto na svetovom šampionáte hráčok do 19 rokov, a rozlúčila sa s ním v kvalifikácii majstrovstiev sveta o päť rokov neskôr. 

Verná iba dvom klubom

Okrem Žiliny vo vlasti brázdila aj české palubovky, kde hrala v extralige za klub Herbadent Praha 11 SJM. „Môj prvý extraligový tím bola Žilina. Tam sme s babami začínali a hrali až do doby, než sme odišli na vysoké školy. Po odchode na vysokú školu som prestúpila do tímu Herbadent Praha 11 SJM, kde som strávila niekoľko rokov. Za svoje najväčšie úspechy považujem zlato zo slovenskej, rovnako ako českej extraligy, taktiež 5. miesto na majstrovstvách sveta so slovenskou reprezentáciou. Naposledy som nastúpila na zápas za Herbadent Praha 11 SJM v marci 2016, čo už bolo takmer rok po ukončení mojej kariéry,“ povedala Alexandra Ferencová pre spravodajstvo Slovenského zväzu florbalu (SZFB).

Poslednou sezónou slovenskej obrankyne bol ročník 2015/2016, keď absolvovala päť extraligových duelov. Tri v septembri a dva v marci. „Na časy strávené florbalom spomínam vždy s láskou. Dalo mi to veľa do života, spoznala som veľa úžasných ľudí, s ktorými sme zostali v kontakte aj po ukončení našich kariér,“ uviedla. „Dal mi určite veľa skúsenosti do života, dravosť ísť si za svojim cieľom, taktiež ma naučil prijímať prehry, spoznala som veľa skvelých ľudí a môžem povedať, že sme vďaka florbalu spoznávali svet. Vzal mi len môj voľný čas. Nemala som toľko času tráviť voľné chvíle s rodinou alebo kamarátmi, tréningy sme mali takmer každý deň a každý víkend bol zápas. Keďže som hrávala v Čechách, času na cestovanie domov bolo veľmi málo,“ dodala.

Dobre stavaná obrankyňa sa už vo florbale nepohybuje

Vlasť reprezentovala v elitnej kategórii na dvoch majstrovstvách sveta hráčok do 19 rokov (2010, 2012) a na dvoch svetových šampionátoch žien (2011, 2013). „Za svoje najsilnejšie stránky by som považovala svoju postavu, ktorá mi umožnila plniť úlohu obrancu tak, ako bolo treba. Za ďalšie silnejšie stránky by som považovala rozhľad, streľbu a ťah na bránku,“ vyhlásila dnes 27-ročná niekdajšia florbalistka.

Napriek najlepšiemu športovému veku sa už vo florbale nepohybuje. „Rozhodla som sa vybrať úplne inou cestou, no napriek tomu som zápasy neprestala sledovať a snažím sa ďalej podporovať naše baby keď sa dá. Hráč už síce nie som, no fanúšikom zostávam naďalej,“ prezradila Ferencová.

„Na otázku ako sa florbal zmenil, odkedy som ukončila kariéru, odpoveď nepoznám. Určite sa zmenili nejaké pravidla a taktika hry, ale ako som povedala predtým, už sa v tom päť rokov nepohybujem. Nemyslím si však, že sa niečo drasticky zmenilo.“

Vekovo patrí do generácie hráčok, ako napríklad Denisa Ferenčíková, Michaela Šponiarová či Katarína Klapitová, ktoré sú dnes oporami reprezentácie. „Kto nás pozná vie, že príhod z florbalu, či už pozitívnych alebo negatívnych, máme naozaj veľa, no zmieňovať ich asi nebudem,“ nechala zahalené rúškom tajmostva.

Čo robí dnes?

Napriek tomu, že florbalovú hokejku zavesila na klinec, na aktívny život nezanevrela. „Aktuálne sa vo svojom voľnom čase venujem naďalej športu. Mám svojho osobného trénera, ďalej sa venujem stomatológii, rodine, priateľom a samozrejme môjmu psovi - kto má pozná, ten vie,“ povedala.

Vzdelanie ju zavialo do srbského Nového Sadu, no už je späť na Slovensku, „Tento rok som ukončila štúdium stomatológie a momentálne som v procese čakania na diplom,“ uzavrela Ferencová.