FLORBALOVÍ BÚRLIVÁCI: „Adam Kalčok nakričal na reprezentačného trénera, no pozvánku to neovplyvnilo.“

Venoval sa mnohým športom a k florbalu sa dostal v neskoršom veku, no stihol zažiť so svojim klubom VŠK PdF UK Hurikán Bratislava veľa pekných chvíľ a v pozícii brankára sa Adam Kalčok prepracoval aj do slovenskej reprezentácie. Dnes už nehrá aktívne, no je zakladajúcim členom Hurikánu a tak pomáha klubu v rozvoji na funkcionárskom poli. Dá sa považovať za „pohoďáka“, ktorý však vie ráznym spôsobom dať najavo svoje pocity.

Prvá generácia Hurikánu bola ako rodina

Svoju charakteristiku Adam Kalčok vystihol trefnými slovami: „Považujem sa za veselého a usmiateho, ale zároveň uhundraného chlapa, ak sa mi niečo nepáči.“ Charakteristiku Adama pridala aj jeho manželka: „Spoločenský, bezprostredný, nekonfliktný, priateľský a v kolektíve obľúbený.“
Jeho florbalová kariéra bola vždy spätá s bratislavským Hurikánom. Je jedným zo zakladajúcich členov a tak pokračuje v pozícii funkcionára. Základom „starých čias“ bola celkom určite dobrá partia. „Moja resp. prvá generácia v Hurikáne bola ako rodina, trávili sme spolu veľa času aj mimo ihriska, čo prinieslo kopu zážitkov a najmä zábavy. Teraz sa už s chalanmi bohužiaľ, až tak často nevidím, ale najviac času som trávil s Mišom Streškom a Marekom Marušincom, ktorí boli zároveň aj moji spolužiaci z FTVŠ. Aktuálne je to už viac o povinnostiach pri riadení klubu, takže tej zábavy je pomenej.“

Telefonoval rozhodcovi...

Vraví sa, že brankári sú trocha zvláštni. Adam je „veselá kopa“, vždy si ale počas zápasov razantným spôsobom dirigoval hráčov pred sebou, no občas sa vedel poriadne rozčertiť. „Impulzívnych momentov bolo z mojej strany nespočetne, ale vždy som takto reagoval, len ak som bol stopercentne presvedčený, že daný moment rozhodca neposúdil tak, ako som ho videl ja. Raz som dokonca po zápase zavolal rozhodcovi (Roman Cíbík), že taký dobrý výkon som od rozhodcov už dlho nezažil, takže viem aj pochváliť. Ale pamätám si aj na prvé stretnutie na spoločnom bratislavskom tréningu s Marošom Grancom, kde sme po sebe kričali a keď sa to upokojilo, tak mi chalani povedali, že Maroš je náš repre tréner. Našťastie pre mňa, to Maroš zobral športovo a pozvánka do reprezentácie nenechala na seba dlho čakať,“ prezrádza čochvíľa 41-ročný bývalý reprezentant, ktorý sa do každého zápasu pustil sústredený a s maximálnym úsilím. „Nikdy som nepotreboval nejakú špeciálnu motiváciu. Do každého zápasu som šiel naplno, takže ma vedelo nasrdiť to, ak som videl, že niekto nejde na sto percent či už to bol spoluhráč, alebo aj rozhodca.“

Adam Kalčok striedaj!

Nie je jednoduché počas hry riadiť pred sebou celý tím, no Adam to zvládal. „Sústredil som sa primárne na seba a je dôležité, aby hráč ostal aj na ploche hlavne človekom, lebo výhovorky na emócie v zápase sú v prípade zlyhania ako ospravedlnenie veľmi slabé...,“ dodáva.
Na otázku, čo si na sebe najviac váži pohotovo odpovedal: „Asi by to bola lepšia otázka na iných, ale myslím, že som si v žiadnom zápase neurobil hanbu svojim správaním. Rád si spomínam na play-off duel v Košiciach, kde na mňa nemenovaní mladí chlapci (Turo a Řezo a ešte zopár ďalších) spoza bránky pokrikovali “Adam Kalčok striedaj” a ja som sa na nich len usmieval a potom sme spolu s Turom hájili našu bránku vo Švédsku na MS.“
A práve reprezentácia bola určitou odmenou za poctivú prácu. „V reprezentácii som strávil pomerne veľa času a to mi dovolilo lepšie spoznať chalanov z iných tímov a čo to s florbalom aj precestovať. Vrcholom pre mňa boli súboje na svetovom šampionáte v Göteborgu a úplný top zážitok zápas proti Švédom, aj keď výsledkovo to bolo teda riadne fiasko.“

Dva chytené nájazdy za desať sekúnd

Kariéra florbalového brankára vydržala Adamovi spomedzi všetkých športov, ktorým sa venoval, najdlhšie. S tým sa spája obrovské množstvo zážitkov. „Z extraligy rád spomínam na naše víťazstvo v roku 2008, z MS C-kategórie dve trestné strieľania v priebehu asi desiatich sekúnd v zápase s Holandskom, obe sa mi podarilo chytiť a samozrejme víťazstvo v kvalifikácii v Bratislave. A k tomu samozrejme moja dvojnásobná účasť na MS vo Švajčiarsku a Švédsku, ale je toho naozaj omnoho viac,“ spomína Kalčok, ktorý sa relatívne dobre vedel popasovať s prehrami. „Vždy záleží od typu prehry. Ak si pre výhru urobil maximum, ale súper bol lepší, tak tie sa trávili oveľa rýchlejšie, ale ak sa stanú veci, na ktoré nemáte dosah a ovplyvnia výsledok, tak tie prehry sa dajú prehryznúť oveľa ťažšie.“