FLORBALOVÍ SÚRODENCI: Bratia z Púchova s postavami ruských guliarov

Bratia Jakub (31) a Jozef (33) Mrockovci sú v púchovskom florbale dobre známe súrodenecké duo. Obaja boli členmi FBK Púchov prakticky od samého začiatku, Jozef je dokonca spoluzakladateľ klubu. Na palubovke by ste bratov prehliadli iba veľmi ťažko. Ako hovorí starší z dvojice, majú postavy ruských guliarov.

Kedy a kde ste začínali s florbalom?

Jozef: „Až keď som bol na strednej škole začal ísť florbal na scénu.“
Jakub: „Na základnej škole v poslednom ročníku a potom od tretieho ročníka na strednej.“

Kto bol vašim prvým trénerom?

Jozef: „Nikto, keď sme začali hrať za Púchov, prvé sezóny sme boli bez trénera.“
Jakub: „Na základnej škole pán Bednárik, v rámci školského krúžku.“

Začali ste naraz alebo zvlášť? 

Jozef: „Ja som začal o čosi neskôr, lebo som sa venoval najmä hokeju.“
Jakub: „Ja som začal skôr, aj popri iných športoch.“

Vnímate nejako špecificky, keď hráte spolu v jednom tíme?

Jozef: „Celý život hráme spolu v tíme vo všetkých športoch, či už florbal, hokej, hokejbal alebo futsal, takže mi to príde už ako samozrejmosť.“
Jakub: „Pre mňa by bolo špecifické skôr, keby sme v jednom tíme nehrali.“

Viete si predstaviť nastúpiť v súťažnom zápase proti sebe?

Jozef: „Ani nie, navyše je to nereálne, keďže ja už aktívne nehrám. Mali sme pred troma rokmi hrať proti sebe v rámci Slovenského pohára u nás v Púchove vo 'vyraďovačke', ale ja som poobede išiel na svadbu a brat sa zranil, takže z toho napokon nič nebolo.“
Jakub: „Maximálne by sa to mohlo stať v nejakom hodovom zápase, kde by o nič nešlo.“

V čom sa na palubovke podobáte a naopak, čo vás rozlišuje?

Jozef: „Podobáme sa postavami ruských guliarov! A inak, ja som vždy hral viac s rozumom, brácho je zase obetavejší a väčší bojovník.“
Jakub: „Podobáme sa v tom, že obaja toho už moc nenabeháme, ale za tie roky už vieme trochu predvídať, kam loptička príde a tak si ju tam počkáme. Rozlišujeme sa v tom, že brácho vždy dával viac gólov, lebo vedel lepšie premieňať šance.“

Čo si najviac ceníte jeden na druhom?

Jozef: „Vždy sme sa vedeli navzájom podporiť, poradiť si. Navyše mi najčastejšie zo všetkých prihrával!“
Jakub: „Cením si, že ma ako starší brat priviedol ku hokeju, hokejbalu a celkovo ku športu. Vďaka tomu som sa dostal aj ku florbalu. Keď som bol mladší, vždy mi vedel poradiť a upokojiť ma pri zápasoch.“

Na čom by mal podľa teba brat najviac zapracovať?

Jozef: „Už na ničom, už je neskoro. Už to hráme iba pre zábavu, viac-menej len na letných turnajoch a tam už nejde o výsledky.“
Jakub: „Na váhe! A viac sa vracať dozadu, aby mi pomohol v obrane.“

Je florbal vo vašich rozhovoroch témou číslo jedna?

Jozef: „To už nie. Témou číslo jedna je naša spoločná práca a moja desaťmesačná dcérka, ktorej je Jakub krstný otec.“
Jakub: „Kedysi to tak bývalo, keď sme to brali vážne a hrali sme o postup do extraligy. Ale celkovo sa veľmi často bavíme o športe všeobecne.“

Máte nejaký florbalový vzor?

Jozef: „Ani nie, keď som začínal, žiadnych svetových hráčov som ani nepoznal. Mal som hokejový vzor Paula Kariyu a športový vzor Rogera Federera.“
Jakub: „Jednoznačne Petra Hinku! Ale nie, mal som iba dva hokejové vzory – Petra Forsberga a Pavla Demitru.“