FLORBALOVÍ SÚRODENCI: Cesty sestier Papiernikových sa rozišli, no zhodli sa v tom, že im chýba účasť vo finále Hyundai extraligy

Začínali v Nemšovej, no staršia zo sestier Papiernikových Slávka, nedávno prestúpila do Spišskej Novej Vsi. Denisa zostáva verná svojmu jedinému klubu z Považia. Ich cesty sa síce rozišli a každá z nich už býva zvlášť, no obe zrejú ako víno a s nimi aj ich sesterský vzťah. Navzájom si jedna tú druhú vážia. Chcú dokončiť školu, no hlavne by rady hrali finále Hyundai extraligy. Možno sa niekedy dočkáme finálovej série medzi Nemšovou a Spišskou Novou Vsou...

Kedy a kde ste začínali s florbalom?
Slávka: „S florbalom sme sa po prvý raz so sestrou streli na základnej škole, kedy pani učiteľka vyberala dievčatá, ktoré majú reprezentovať školu.“
Denisa: „Začala som približne asi pred ôsmimi rokmi na základnej škole tu v Nemšovej. Uchvátil ma natoľko, že som sa rozhodla prísť aj na tréning do haly a odvtedy je florbal mojou súčasťou.“

Kto bol vašim prvým trénerom?
S: „Našim prvým trénerom bol dlhodobo pán Peter Tydlačka. Moju sestru trénuje aj naďalej. Ja som sa rozhodla vyskúšať novú pôdu a to práve pod vedením trénera Dušana Kočša, trénera Spišskej Novej Vsi.“
D: „Nie každý sa môže pochváliť, že má v klube prakticky od začiatku jedného trénera, ktorým je Peter Tydlačka.“

Začínali ste so sestrou súčasne?
S: „Dá sa povedať, že áno, aj keď ja som sa s týmto športom zoznámila o pár mesiacov skôr.“
D: „Nie nezačínali. Sestra bola prvá a dalo by sa povedať, že ma ku florbalu priviedla práve ona.“

Venovali ste sa aj iným športom a keď áno, tak akým?
S: „Spolu s Denisou sme najskôr hrávali tenis, no s ním sme skončili. Chvíľkovo sme hrali aj futbal, no nie súťažne.“
D: „Potvrdzujem slová Slávky. Tenis nás po čase prestal baviť. Futbal bol krátkodobou záležitosťou a ja som ešte chvíľu trénovala stolný tenis.“

Ako spolu vychádzate na ihrisku a v osobnom živote?
S: „Čím sme staršie, tak spolu vychádzame stále lepšie a lepšie. Na ihrisku sa správame tak ako doma, nerobíme žiadne rozdiely v tom, kde sa nachádzame.“
D: „Keď sme ešte hrávali v jednom tíme, na ihrisku sme spolu veľmi nevychádzali. Neviem prečo, no väčšinou sme vždy hrali každá v inej päťke. A čo sa týka osobného života, si pamätám, že keď sme boli menšie to nebolo až tak ružové, no v poslednej dobe spolu vychádzame veľmi dobre. Myslím si, že hlavnú rolu v tom zohráva fakt, že sa sestra odsťahovala a teda už nemáme toľko možností ako si liezť na nervy.“

Slávka ty si na istý čas prerušila florbal. Aký si mala dôvod na odchod a tesne pred druhou vlnou pandémie si sa objavila v Spišskej Novej Vsi, prečo? Denisa nechýba ti Slávka v tíme?
S: „Hlavným dôvodom bola moja povaha a zároveň túžba skúsiť niečo nové po tak dlhom čase. Samozrejme, že mi chýba, tak ako ostatné dievčatá z týmu.“
D: „Určite mi občas chýba. V hre ako takej to veľmi nepociťujem, keďže sme moc spolu nehrávali. Na druhej strane jej v našom družstve asi niečo chýbalo a potrebovala zmenu. Budem jej držať palce a nech sa jej v Spišskej darí.“

Ste teraz súperky v jednej súťaži. Spolu v jednej domácnosti teda už nebývate. Čo rodičia? Komu budú fandiť ak sa stretne Nemšová so Spišskou?
S: „Rodičia nerobia žiadny rozdiel medzi klubmi. Majú nás radi a podporujú nás obidve. Keď sa na ihrisku ocitneme proti sebe, budú nám fandiť obom, bez ohľadu na to, v akej hale sa hrá.“
D: „Naši rodičia nás určite budú podporovať obe, bez ohľadu na to, v akom tíme hráme. Ak sa stretne Nemšová so Spišskou, budú na nás hrdí, nech sa zápas skončí akýmkoľvek výsledkom.“

Čo pre každú z vás florbal znamená?
S: „Keď som bola mladšia, florbal pre mňa znamenal úplne všetko, nevedela som si predstaviť s ním prestať. No teraz to beriem ako šport, ktorý mi robí radosť a je to skôr moje hobby.“
D: „Florbal pre mňa znamená veľa. Venujem sa mu už pár rokov a mám na všetky zážitky spojené s ním veľmi pekné spomienky. Vďaka florbalu som spoznala mnoho nových skvelých ľudí a taktiež som mala možnosť si zahrať v skvelom kolektíve, aký tu v Nemšovej máme. Neviem si predstaviť, že by som nemohla hrávať, no mojou prioritou je určite škola a vzdelanie.“

Denisa ty sa objavuješ aj v reprezentácii. Čo pre teba znamená štartovať za svoju krajinu a Slávka nezávidíš sestre trochu, hoci aj ty si sa pred časom už objavila vo výbere žiačok a dorasteniek?
S: „Práve naopak, som šťastná, že sa jej darí. Teší ma, že rozvíja svoj talent aj na medzinárodnej úrovni a samozrejme sa ju snažím podporovať.“
D: „Myslím si, že reprezentovať krajinu je asi snom každého športovca. Je to pocta stáť na ihrisku v drese národného tímu a spievať našu hymnu. Som rada, že som mala tú česť reprezentovať svoju krajinu.“

Čo si jedna na tej druhej najviac váži a čo naopak nemá rada?
S: „Vážim si už len to, že môžem byť jej sestrou. Boli medzi nami aj tmavé chvíle, no tých krásnych je omnoho viac. Keď môže, vždy mi pomôže. Lenivosť je vec, ktorá mi na nej najviac prekáža.“
D: „Tak moju sestru si veľmi vážim. Naučila ma mnoho vecí a práve vďaka nej som teraz tam, kde som. Mali sme síce mnoho sporných momentov, ale všetky sme prekonali. Mám na nej rada, že jej môžem povedať čokoľvek bez toho, aby ma nejako súdila. Naopak, na nej nemám rada, že vo všetkom musí mať vždy pravdu a niekedy si nevie priznať, že chyba je na jej strane.“

Aké máte športové, ale aj osobné životné ciele?
S: „Mojím najväčším športovým cieľom je zažiť na vlastnej koži finále Hyundai extraligy. Životným cieľom je hlavne dokončiť úspešne školu a mať veľkú krásnu rodinu.“
D: „Viaceré športové ciele sa mi už splnili, či je to práve reprezentácia krajiny alebo víťazstvá na rôznych turnajoch. Chýba mi už len titul v Hyundai extralige! A z tých osobných, by som si chcela hlavne dokončiť školu, dostať sa na vysokú a taktiež veľa cestovať a objavovať nové miesta.“