FLORBALOVÍ SÚRODENCI: U Bezegovcov je florbal témou číslo jedna

Peter (20) a Tomáš (17) Bezegovci sú florbaloví bratia z Košíc. Hoci starší z nich už má za sebou aj pôsobenie v Česku, aktuálne sú obaja hráčmi materského klubu ATU. Majú za sebou už aj niekoľko spoločných zápasov. Na ktorý z nich spomínajú najradšej, a množstvo ďalších zaujímavostí prezradili v rozhovore.

Kedy a kde ste začínali s florbalom?

Peter: „S florbalom som začal v ATU Košice, na odporúčanie spolužiakov v škole, ktorí ma zavolali vyskúšať si tréning na Jedlikovej 7."

Tomáš: „S florbalom som začal v roku 2014 v ATU Košice."

Začali ste spolu alebo každý zvlášť?

P: „S florbalom som začal skôr, Tomi pôsobil ako brankár vo futbalovom tíme KAC Jednota Košice, no keďže som vedel o jeho kvalitách a záujme o šport s hokejkou, po pár rokoch sa mi ho podarilo zlanáriť na florbal."

Kto bol váš prvý tréner?

P: „Prvým trénerom bol pán Juraj Dudovič, ktorý s nami chodieval na zápasy, no tréningy sme mali s hráčmi "Á-čka" ako Ľuboš Šefčík, Michal Kročko a Rado Balázs."

T: „Mojím prvým trénerom bol Rado Balázs. Dostal som sa ku florbalu vlastne vďaka bratovi. Bol som futbalový brankár v KAC Košice. Peťo ma stále prováral, aby som si skúsil florbal, že sa mi to určite zapáči. Tak sa aj stalo, za čo som mu teraz veľmi vďačný."

Podarilo sa vám už zahrať si spolu v jednom družstve? Ak áno, vnímali ste to nejako špecificky?

P: „Podarilo, a to viackrát. Osobne najradšej spomínam na sezónu 2018/2019, konkrétne na juniorský zápas v Žiline, kde sme vycestovali v dosť omladenej zostave. Tomi nastúpil v obrane so mnou a strelil kontaktný gól na ktorý som mu prihrral. Bol to pre mňa neuveriteľný pocit hrdosti."

T: „Párkrát sme si už spolu zahrali, no pre mňa bol určite najpamätnejší zápas v juniorskej extralige proti Žiline, keď sa mi podarilo dať gól po Peťovej prihrávke. Je to pre mňa veľmi pamätný moment, keďže to bol vždy náš spoločný cieľ, že raz strelíme spoločne gól."

V čom sa na palubovke podobáte a naopak, čo vás rozlišuje?

P: „Sme rozdielni vo veľa veciach, či už výškovo alebo v štýle hry. Myslím si, že nás spája neschopnosť zniesť prehru. Nikdy si nič nedarujeme a každý chce vyhrať. Ak hráme spolu, vidíme sa na ihrisku a vieme očakávať, kde bude stáť ten druhý."

T: „Rozdielov máme určite obaja veľa, no spája nás, že jednoducho nevieme prehrávať. Neraz sa stalo po tréningu, na ktorom sme hrali proti sebe, že sme sa celú cestu domov ani nerozprávali."

Čo si najviac ceníte jeden na druhom?

P: „To, že sa na neho dokážem spoľahnúť, že ma rešpektuje - či už ako staršieho brata alebo trénera. Je radosť pozerať sa, ako mi rastie pred očami."

T: „To, ako mi stále pomáha. Či už sa jedná o florbal, kde mi dokáže vždy pomôcť, ale taktiež mi veľa pomáha aj v súkromnom živote."

Na čom by mal podľa teba brat najviac zapracovať?

P: „Pracuje na sebe stále, prekonal tento rok ťažké zranenia, ktoré ho vyradili na dlhší čas. Myslím si, že mu chýba len akýsi pokoj na hokejke v ťažších a vypätých zápasoch, no to príde, keď odohrá množstvo takých duelov a získa skúsenosti."

T: „Trošku by mohol zapracovať na už spomenutej neschopnosti prehrávať. Na druhej strane, je to vlastnosť, ktorá ho dostala tam, kde je. Keď sa aj niekedy stalo, že som ho v niečom zdolal, tak to trénoval, až kým nado mnou nezvíťazil."

Je florbal u vás doma témou číslo jedna?

P: „Určite áno. Naši rodičia sú veľkými fanúšikmi florbalu a najmä ATU Košice. Počas sezón chodili takmer na všetky zápasy, dokonca aj na výjazdové, preto si aj vyslúžili prezývku „skalní”, ako sme prezývali aj dalších rodičov, ktorí nás chodili pravidelne podporovať. Patrí im za to veľká vďaka."

T: „Určite áno, o florbale sa doma bavíme veľmi často. Týka sa to tréningov, zápasov alebo rôznych líg vo svete."

Sledujete navzájom svoje zápasy a odovzdávate si postrehy, čo by sa dalo urobiť inak?

P: „Samozrejme. Ja ako tréner odovzdávam postrehy niekedy priamo v zápase, a rovnako aj na tréningoch diskutujeme o situáciách, aké kto urobil chyby. A niekedy je to veľmi horlivá diskusia!"

T: „Svoje zápasy nazvájom vždy sledujeme a snažíme sa čo najviac navzájom podporiť. Peťo mi vždy dáva rady, čo treba zlepšiť, no často ma aj pochváli, čo mi pomáha najviac. Ja jeho zápasy sledujem, no skôr sa snažím pozorovať, čo robí dobre a preniesť to do svojej hry. Neviem mu síce poradiť tak, ako on mne, no snažím sa byť aspoň jeho podpora."

Kto je váš florbalový vzor?

P: „Ja osobne florbalový vzor nemám, snažím sa zo seba vydať maximum a ísť príkladom pre mladších chlapcov, najmä pre tých, ktorých trénujem už roky."

T: „Jedným z mojich florbalových vzorov je môj brat, pretože najmä vďaka nemu som sa dostal k florbalu, a vždy som sa chcel hrou podobať naňho."