FLORBALOVÍ SÚRODENCI: Ujhelyiovci veria, že si raz zahrajú zápas v jednom tíme

Ďalší florbaloví súrodenci, s ktorými sme pripravili rozhovor sú bratia Dávid (19) a Lukáš (24) Ujhelyiovci. Hoci starší z dvojice pôsobí v českej Sparte Praha a mladší v košickom tíme ATU, obaja svorne tvrdia, že veria, že raz sa im podarí zahrať si spolu v jednom družstve, keďže pre vekový rozdiel im to v minulosti nebolo umožnené.

Kedy a kde ste začínali s florbalom?

Dávid: „Aktívne som sa florbalu začal venovať na druhom stupni základnej školy v Trebišove.„

Lukáš: „Florbalu som sa začal venovať rovnako na základnej škole asi ako 10 ročný. K florbalu nás s bratom priviedol otec, ktorý tento šport na základnej škole medzi žiakmi začal propagovať a doteraz ho na škole rozvíja.“

Kto bol vašim prvým trénerom?

D: „Mojim prvým trénerom bol učiteľ telesnej výchovy Rastislav Kulín.“

L: „Ak si správne spomínam, tak prvým trénerom bol práve ocko.“

Začali ste naraz alebo zvlášť?

D: „Lukáš začal skôr, ja som potom len doma na dvore opakoval po ňom. Oslovilo ma to natoľko, že som sa tiež začal venovať tomuto športu.“

L: „Pravdepodobne som začal o niečo skôr, ale inak sme vždy s hokejkami pobehovali doma po dvore.“

Podarilo sa vám už zahrať si spolu v jednom družstve? Ak áno, vnímali ste to nejako špecificky?

D: „V jednom družstve sme sa už stretli, ale iba na tréningu, keďže je medzi nami 5 ročný rozdiel. Nastavenie vtedajších súťaží nám neumožňovalo si spolu zahrať v jednom zápase. Bol by som rád, ak by sa nám to ešte podarilo a zahrali by sme si spolu v jednom tíme.“

L: „Spomínam si, že prvýkrát sme si spolu zahrali na Vianočnom zápase s učiteľmi práve v telocvični základnej škole v Trebišove, kde sme obaja začínali. Dávid už v tom čase hral za ATU a ja za Spartu. Určite by som si s ním rád skúsil zahrať ostrý zápas v jednom tíme.“

V čom sa na palubovke podobáte a naopak, čo vás rozlišuje?

D: „Podobáme sa najmä v tom, že zdieľame rovnaký herný post a rovnaké držanie hokejky, aj napriek tomu, že ja som ľavák.“

L: „Dlho som Dávida nevidel naživo hrať, naposledy asi na letnom turnaji v Prahe. Ale povedal by som, že naša hra je mierne odlišná. Ja sa snažím hrať skôr priamočiaro a behavo, zatiaľ čo Dávid mi prišiel viac technickejší.“

Čo si najviac ceníte jeden na druhom?

D: „Na Lukášovi si cením hlavne to, že sa mi snaží byť oporou a pomáhať, či sa už jedná o florbal alebo aj v iných veciach. Obdivujem na ňom hlavne jeho húževnatosť a schopnosť na sebe stále pracovať a zlepšovať sa.“

L: „Určite jeho povahu a charakter. Občas by som si prial byť ako on a nebral veci tak vážne. Verím, že to mal so mnou občas ťažké, ale vždy všetko zvládal.“

Na čom by mal podľa teba brat najviac zapracovať?

D: „Keď som tú otázku prečítal doma nahlas, otec mi hneď odpovedal, že v hre telom. Dám na jeho názor, ja sa nechcem Lukášovi miešať do hry.“

L: „Možno voliť lepšie rozhodnutia v niektorých herných situáciách. To však príde časom a skúsenosťami.“

Je florbal u vás doma témou číslo jedna?

D: „Určite. Rodičia patria medzi našich verných fanúšikov od čias, keď sme s florbalom začali až dodnes. Stále nás podporujú, za čo im patrí veľká vďaka.“   

L: „Vždy téma florbalu padne. Samozrejme nebavíme sa o len o tom. Práve naopak, keď som s rodinou, snažím sa na florbal myslieť čo najmenej. Celá rodina nás však podporuje a fandí nám obom. Vždy mi prídu povzbudzujúce správy, či už po vyhratom alebo prehratom zápase, čo je skvelý pocit.“

Sledujete navzájom svoje zápasy a odovzdávate si postrehy, čo by sa dalo urobiť inak?

D: „Snažím sa pozerať všetky jeho zápasy, keďže česká liga to umožňuje a odniesť si z jeho hry čo najviac.“

L: „Nanešťastie slovenská extraliga nie je pravidelne streamovaná, takže veľmi nemám možnosť jeho zápasy sledovať. Vždy si pozriem aspoň výsledok, prípadne sa opýtam na priebeh a pocity zo zápasu.“

Kto je vašim florbalovým vzorom?

D: „Určite by sa našli nejakí hráči z najlepších líg sveta ako Kim Nilsson a podobne, ale tým najväčším je práve môj brat, od ktorého sa snažím učiť, pochytiť čo najviac, aby som sa na neho podobal.“

L: „Vyslovene florbalový vzor nemám. Vždy som sa snažil hrať svojim štýlom, v ktorom sa cítim dobre a ktorý mi vyhovuje. Samozrejme sú hráči, či už z reprezentácie alebo klubu, ktorých som od svojich začiatkov sledoval a vzhliadal k ním.“