FLORBALOVÍ TRÉNERI: Pred dvadsiatimi rokmi úspešne rozbehol florbal v metropole východu

Trénerské florbalové skúsenosti naberal na „zelenej lúke“ a cestu k tomuto kolektívnemu športu mu otvoril bedminton. Tréner a funkcionár klubu FaBK ATU Košice Juraj Dudovič oslávil v tomto roku so svojim klubom dvadsaťročnicu. Dnes má úspešne zabehnutých množstvo vekových kategórii, no hlavne vychoval troch synov, ktorí sa venujú florbalu.

 

Cez bedminton k florbalu

K individuálnemu športu bedmintonu, pridružil tímový florbal a dnes neľutuje. „Bolo to veľmi zaujímavé obdobie, ponuka prišla ako blesk z jasného neba, i keď v tom čase som bol aktívnym funkcionárom v bedmintone ako predseda klubu aj ako tréner, čomu som venoval veľa času. Ale musím priznať, že práve bedminton mi otvoril cestu k florbalu. Na turnajoch v bedmintone v Česku som mal možnosť vidieť florbal, čo ma zaujalo a začal som premýšľať o tom, či by to nebola zaujímavá aktivita pre vysokoškolákov na našej univerzite. Bolo to v roku 1999,“ spomína si Juraj Dudovič a dopĺňa: „Prostredníctvom pána Daniela Granca som obdržal od českých partnerov desať kusov florbaliek, ktoré naštartovali propagáciu tohto športu v regióne východ a najmä na Technickej univerzite v Košiciach. A aby sme vôbec mohli vyskúšať tieto hokejky, prehovoril som partiu chlapcov okolo môjho syna Juraja, ktorí sa v tom čase venovali hokejbalu, aby si prišli zahrať florbal na Jedlíkovu, kde sa nachádza vysokoškolský internát TU. Práve telocvičňa na Jedlíkovej sa tak stala kolískou florbalu nielen na TU, ale aj v celých Košiciach.“
Nasledovala propagácia na základných školách spojená s nábormi. „Spočiatku sme nemali ani proti komu hrať, tak sme hrali proti rôznym športovým klubom, ktoré tiež trénovali na Jedlíkovej svoje športy. Boli to hlavne karatisti a bedmintonisti. Neskôr nasledovalo organizovanie turnajov, hlavne medzi študentmi TU,“ hovorí úspešný funkcionár.

 

Oficiálnu históriu ATU začal písať v roku 2001

Aj napriek pracovným povinnostiam sa stal florbalovým „fanatikom“, ktorý obetoval pre rozvoj tejto aktivity množstvo súkromného času. „Ako asistent TV na TU v Košiciach som presvedčil vedenie KTV o zaradenie florbalu do ponuky športov v rámci výberovej TV, čo som považoval za svoj osobný úspech a nemýlil som sa. Okrem bedmintonu som mal v úväzku v rámci TV i florbal, takže na TU dostal zelenú. Tým, že sa o florbal začalo zaujímať čoraz viac študentov, bolo treba myslieť aj na vytvorenie záujmového florbalového krúžku, čo neskôr vyústilo do organizovania vysokoškolskej ligy. Práve vysokoškolská liga bola motiváciou a povedal by som, odrazovým mostíkom toho, aby sme sa prihlásili do nejakej súťaže, kde by sme sa mohli konfrontovať s inými florbalistami a následne tomu predchádzalo založenie klubu ATU Košice, čo bolo v roku 2001,“ vysvetľuje Dudovič, ktorý bol v začiatkoch nielen funkcionárom, ale aj trénerom. Nemal to však vôbec jednoduché. „Začiatky boli celkom náročné. Čerpal som len z toho, čo som si naštudoval z pravidiel florbalu. Aj vďaka vtedajšiemu sekretárovi zväzu, pánovi Hýlekovi, som mal možnosť zúčastňovať sa školení vo florbale, čo napomohlo ďalšiemu napredovaniu tohto športu v Košiciach. V tom čase som bol sám, čo sa týka trénerskej činnosti a preto mi nezostávalo nič iné, ako hľadať na tento post niekoho, kto by svojou kvalitou pomohol v trénerskej činnosti klubu,“ hovorí.

 

Má doma troch florbalových mušketierov

Popri práci a voľnočasových aktivitách stihol aj rodinný život. Vychoval troch synov – Juraja, Petra a Michala. Jeden z nich, Michal, je však vo florbale extra trieda a dnes pôsobí vo Švajčiarsku. „Moja predstava bola asi taká, že aspoň jeden z mojich synov sa bude aktívne venovať bedmintonu, nakoľko im boli vytvorené podmienky ako málokomu, avšak v konečnom dôsledku u nich zvíťazila túžba po kolektívnom športe. A to sme ešte netušili, ako to bude s najmladším z bratov Mišom, ktorý sa tomuto športu dnes venuje poloprofesionálne vo Švajčiarsku.“
Práve najmladší Michal je aj úspešným a dlhoročným reprezentantom, no radosť ich otcovi prinášajú všetci traja. „Určite je to pocit, ktorý želám každému, avšak nie je to len o tom. Je za tým veľa driny a času, ktorý musíte obetovať tomu, aby ste niečo dosiahli. Ale je to asi v každej profesii, ktorú chcete vykonávať zodpovedne,“ potvrdzuje hrdý otec, ktorý tiahne vlajkovú loď stále vpred. „Stále pôsobím na TU v Košiciach ako asistent a netrpezlivo čakám, kedy sa aktuálna nepriaznivá situácia skončí, aby sme úspešne reštartovali florbal na TU a hlavne medzi mládežou,“ uzavrel Juraj Dudovič.



Odoberajte newsletter