Gábor: „Veľakrát som seba upokojoval, aby som nekričal na dievčatá...“

Necelé tri týždne ubehli od kvalifikačného turnaja o postup do Super Ligy U15 dievčat, ktorá sa uskutočnila v Trenčíne. Medzi osmičku postupujúcich družstiev sa prebojovalo aj ŠK 98 Pruské. Na lavičke tímu sa objavil bývalý kouč žien rovnakého klubu Vladimír Gábor. Medzi tým odštartovala aj Hyundai extraliga a dlhoročný tréner Pruského doma nevydržal a štart žien absolvoval na blízku novej trénerky Adriany Pienčákovej.

Pruské sa zúčastnilo kvalifikácie a zrejme ste hlavný cieľ a to postup do súťaže Super Ligy splnili. Ako spätne hodnotíš vystúpenie svojho družstva?

„Našou ambíciou bolo vzhľadom na zloženie tímu prevažne s mladších žiačok, postúpiť do osmičky. Cieľ sme splnili, postup do semifinále bol bonus navyše. Dievčatá som prebral v lete a ešte ich len spoznávam. Mojim cieľom je v prvom rade rozšíriť káder.“

Dal si sa na mládež. V čom vidíš podstatný rozdiel v tvojej práci v porovnaní so ženami?

„S mládežou som už v minulosti pracoval veľa rokov. S dievčatami, ktoré hrajú v súčasnosti extraligu som bol od ich florbalových začiatkov. Pri mládeži sa musíte venovať hlavne rozvoju florbalovych zručností a získavaniu správnych návykov v hre. U žien je oveľa viac taktiky a viac sa venujete detailom v hre. Je toho samozrejme oveľa viac.“

Zastávaš názor, že pri deckách je dôležitý kvalitný a skúsený tréner?

„Nemyslím si to vôbec. Dôležité je, aby deťom boli veci podávané technicky správne a získavali potrebné návyky. A to môže zvládnuť aj mladý človek ak vie ako na to a rozpoznáva tieto detaily.“

Ak si chce Pruské do ďalších rokov udržať ženský tím, asi potrebuje mládež. Aké sú a budú tvoje kroky v tomto smere a ako dlho to podľa teba potrvá?

„Každý tím, rovnako aj Pruské, potrebuje pre budúcnosť mládež. Vlani som zapojil do tímu štyri dorastenky, ktoré budú teraz už plnohodnotnými hráčkami. Bolo by výborné v každom roku zapojiť do tímu minimálne dve hráčky. V takom prípade by ste mali byť schopní neustále priebežne dopĺňať a obmieňať káder.“

Počas predošlého víkendu sa rozbehla nová sezóna najvyššej súťaže žien Hyundai extraliga. Ako si vnímal prvé dva zápasy svojho bývalého družstva?

„Na zápasoch som sa zúčastnil tentoraz v úlohe usporiadateľa a pomáhal som s organizačnými vecami. Zápas som si vychutnal z hľadiska.“

Čo to s tebou na tribúne robilo?

„Veľmi som dievčatám fandil, ale prežíval som to s menšou nervozitou ako keby som bol na lavičke. Počas prestávok som niečo málo konzultoval s trénerkou Pienčákovou a veľakrát som seba upokojoval, aby som nekričal na dievčatá. To je záležitosť trénera a to plne rešpektujem. Sám ako tréner nemám rád pokrikovanie na hráčky z tribún...“