„S florbalom som začínal vo Fínsku v roku 1991 a približne po desiatich rokoch som sa začal venovať aj trénerstvu. Vo veku sedemnástich rokov som si zahral aj mužskú Salibandy ligu, no od roku 2008 som sa rozhodol venovať sa naplno koučingu. V juniorskom veku sa mi podarilo získať aj niekoľko medailí za popredné umiestnenia v súťažiach.“
Ako vznikol nápad spolupráce s juniorskou reprezentáciou Slovenska?
„Až sedem hráčov z môjho klubu Tapanilan Erä sa zúčastnilo svetového šampionátu juniorov vo švédskom Helsingborgu v reprezentačnom drese Fínska v roku 2015, kde som po prvý raz videl hrať slovenský tím. Po dvoch rokoch som vás videl hrať aj vo švédskom Växjö. Na týchto podujatiach som získal kontakt na trénerov Petra Koutného, Mareka Onderka a Petra Vrbu, ktorí sa mi neskôr ozvali, že by mali záujem o spoluprácu. Prvý raz sme sa spoločne stretli v tomto roku na turnaji Prague Games.“
Aké poznatky ste mali do spoločného kontaktu o Slovensku?
„Doteraz som navštívil viackrát len Českú republiku, ale na Slovensku som nikdy nebol. Prvý raz som k vám prišiel v lete počas kempu a teraz na sústredenie do Prešova. O Slovákoch viem, že ste športovo založená krajina a máte viacero skvelých hokejistov, futbalistov, či tenistov.“
V akom kontakte ste s hráčmi, alebo len s kolegom Marekom Onderkom?
„Pravidelne komunikujem s trénermi Onderkom a Vrbom a som v kontakte aj s niektorými hráčmi, no s nimi si nedopisujem veľmi často, no všetci vedia, že ak niečo potrebujú, môžu ma kedykoľvek kontaktovať.“
Máte konkrétnu predstavu, čo prinášate do herného prejavu slovenského tímu?
„Som asistentom spomínaných kolegov Mareka Onderka a Petra Vrbu a mojou úlohou je posunúť defenzívnu ale aj ofenzívnu činnosť slovenského družstva na vyššiu úroveň. Chcem aby hráči viac chápali, čo od nich vyžadujeme a lepším spôsobom to aplikovali do samotnej hry.“
Aký potenciál má podľa vás slovenský florbal?
„Na Slovensku je veľmi populárny ľadový hokej, čiže si myslím, že chlapci aj dievčatá majú v krvi prácu s hokejkou, čo je dobrým predpokladom aj pre florbal. Čo sledujem, tak u vás je väčšia možnosť pre deti venovať sa tréningom, pretože v takom Švajčiarsku, kde pôsobím, sú decká v škole aj do šiestej večer a nemajú žiadne úľavy pre športovanie, čiže majú málo priestoru než u nás vo Fínsku, Švédsku, či na Slovensku. Vo Fínsku sme ešte o krok vpred, pretože školáci si môžu dovoliť zaradiť tréningy aj počas školského vyučovania, čiže sú priamo podporovaní v športových aktivitách.“
Je možné, že vás spoločne s Marekom Onderkom uvidíme oficiálne niekedy aj na lavičke počas medzištátneho zápasu?
„Toto je otázka skôr na funkcionárov Slovenského zväzu florbalu, no poviem to tak, že kľudne na nej budem aj od dnes!“
Nie je medzi vami a hráčmi jazyková bariéra?
„Stávajú sa situácie kedy si skutočne myslím, že vaši ľudia nerozumejú veľmi po anglicky, no postupne zisťujem, že je to normálne. Snažím sa hráčov naučiť florbalový jazyk, teda skôr terminológiu, ktorá obsahuje približne sto základných výrazov.“
Pre Slovákov je fínsky jazyk dosť náročný. Aká je podľa vás Slovenčina a naučili ste sa niečo po slovensky?
„Myslím si, že náš fínsky jazyk je o niečo náročnejší, ale Marek Onderko mi oponoval, že si to vôbec nemyslí a čo som sa naučil ako prvé? Asi pozdrav – dobrý deň.“
