Marek Kochlic z White Eagles odpovedal na otázky fanúšikov

Fanúšikovia Slovenského zväzu florbalu na facebooku tentokrát svojimi hlasmi rozhodli o rozhovore s hráčom prvoligového FBC White Eagles Bratislava Marekom Kochlicom. V rámci rozhovoru, v ktorom mu otázky kládli samotní priaznivci prezradil, prečo si vždy pred zápasom zaväzuje ako prvú ľavú halovku, alebo prečo sa pripravuje na charitatívne bežecké preteky Wings for Life.

Čo by si urobil s poslednými desiatimi eurami? 
„Keďže vo White Eagles je zopár chalanov, ktorých radšej nebudem menovať, ktorí sú vášniví tipéri amatéri, asi by som im napísal, aby mi z tých mojich posledných 10 € spravili nejaký tiket, aby som tie peniaze mohol znásobiť na väčšiu sumu, s ktorou by sa dalo aj niečo lepšie kúpiť.  Ale keby som ich musel minúť, tak asi by som si kúpil nejaké dobré jedlo a vychutnal si ho.“

Dopočul som sa, že ideš behať v Ružomberku s menšou skupinkou charitatívny beh Wings for Life, ako prebieha tvoja príprava? S kondíciou po vyše pol roku - odkedy boli pozastavené súťaže - nemáš problém?
„Áno je to pravda. Vlastne prihlásil som sa tam hlavne kvôli tomu, aby som nabral nejakú kondičku. Jeden deň som na instagrame pozeral instastories, kde môj kamárat, zhodou okolností brankár Grasshoppers Žilina Samuel Hazucha, zdieľal post Maroša Molnára, ktorý pozýval ľudí do jeho tímu na tento charitatívny beh. No a keďže je ten 'lockdown', tak nejdem klamať, ale moja kondička odišla do predčasného dôchodku a vystriedali ju kilogramy, ktoré sa na mňa dosť 'nalepili'. Keď som sa viac o tom behu informoval, tak som si povedal, že môžem spojiť výhodné s užitočným. Prihlásil som sa tam a začal som behávať. Momentálne so svojou kondičkou nie som ešte takmer vôbec spokojný, ale ešte mám pár dní a dám do toho všetko, aby som zabehol toľko, aby som sa nemusel za seba hanbiť.“

Aký je tvoj najväčší florbalový zážitok?
„Mám niekoľko florbalových zážitkov, na ktoré veľmi rád spomínam, ale jeden je taký, na ktorý si spomínam najradšej. Je celkom vtipné, že to nie je zážitok z pohľadu hráča. Na Slovak Floorball Cupe 2019 v Bratislave som, spolu s mojim kamarátom Samkom Vágovičom, viedol tím malých chalanov, myslím že kategórie U11, ak si ešte dobre pamätám. Všetko to zorganizoval Lukáš Řezanina a mňa so Samuelom zavolal ako trénerov. Aj keď sme prvé dva zápasy úplne dostali debakle, tak mladí chalani sa spojili a vybojovali si tretie miesto na celom turnaji. Bolo to krásne sledovať ako hrajú, keď som videl ako počúvajú naše 'profesionálne' trénerské rozkazy zo striedačky. No ale ako sa hovorí, v jednoduchosti je krása, a dá sa hrať aj na dve prihrávky a presnú streľbu. Obľúbený zážitok je to hlavne preto, lebo vidieť  tú radosť tých malých borcov po poslednej sírene o tretie miesto stálo fakt zato, a prajem to zažiť každému trénerovi.“

Ako ťa prezývajú tvoji spoluhráči? Poprípade ako tie prezývky vznikli a kto ich vymyslel? 
„Moji milí vtipkárski  spoluhráči ma volajú najčastejšie dvoma prezývkami. Buď je to Kochlo, čo je prezývka odvodená od priezviska, alebo potom je to Ufo, Ufko, Ufi. Teraz vysvetlím prečo, aj keď nič extra za tým nie je. Ešte keď som hrával za Meteníkov z Likavky, sme išli hrať kolo juniorskej extraligy do Košíc proti ATU a Florku. Už sme boli v Košiciach pred halou v mikrobuse, keď si ku mne sadol môj spoluhráč Maroš Buliak a sťažoval sa, že nemám fakt výstižnú prezývku. Potom sa tak pozrel na moju tvár, ktorá je naozaj taká ako ma začal prezývať. Povedal že 'Odteraz si Ufo'. Kto ma pozná, vie, že to je nefalšovaná pravda. A teraz sa to už so mnou nejakých pár rokov ťahá.“

Ako spomínate na váš posledný nájazd?
„Radšej by som si na ten nájazd nespomínal vôbec. Bol to prvý ligový zápas za White Eagles proti Mútnemu. Ja som sa prihlásil na nájazd s veľkým sebavedomým, lebo som ho mal fakt natrénovaný. Chcel som spraviť takú tú známu 'sťahovačku' na 'bekhend', lenže ešte predtým, ako som to začal vôbec robiť, tak som si hokejkou odpálil loptičku do rohu ihriska. Keď som sa potom pozrel na našu striedačku a videl všetky tie výrazy tvárí mojich spoluhráčov, chcel som radšej odísť z haly a ísť domov pešo. Na druhú stranu, v tom zápase sme nedali ani jeden z troch nájazdov, čiže nebol som jediný nešťastník.“

Aké sú tvoje dlhodobé ciele vo florbale?
„Moje dlhodobé ciele vo florbale sú asi také, že rád by som si zahral na nejakom veľkom klubovom turnaji a odniesol si odtiaľ medailu. Rád by som chcel taktiež vyhrať M1 a postúpiť do extraligy, pretože viem, že White Eagles má určite potenciál na to, aby túto ligu vyhral.“

Kto je tvoj športový vzor?
„Asi ako každý chlapec, tak aj ja som mal tých vzorov niekoľko. No doteraz ich mám viac. Keď som ešte hrával futbal, bol môj športový vzor Lionel Messi, ktorý ma vždy očaroval jeho prirodzeným talentom. Ďalej to bol futbalista Fernando Torres, pre tých čo sa vyznajú do futbalu, tak sa ma nepýtajte prečo, proste sa mi páčila jeho hra. Doteraz je môj ďalší športový vzor Zlatan Ibrahimovič, vďaka jeho mentalite a sebavedomiu, ktoré pri športe treba nepochybne mať a už navždy bude môj vzor. A nakoniec môj florbalový vzor je Švéd Alexander Rudd. Neskutočne sa mi páči jeho hra a to, ako vie predvídať a akú má precíznu strelu 'bekhendom'. V neposlednom rade obdivujem jeho nájazdy, ktoré sú podľa mňa jedny z najkrajších, vďaka tomu, ako vie úplne jednoducho premeniť takmer každý nájazd. Mal som to šťastie, že som ho videl dokonca aj hrať naživo na Pohári majstrov v Ostrave a dokonca som mal príležitosť sa s ním odfotiť.“

Máš nejaký rituál, ktorý dodržiavaš pred zápasom? 
„Moje rituály pred zápasom sú len dva, ktoré vždy musím dodržať, pretože potom by som nebol spokojný so svojim výkonom, aj v tom prípade, keby som zahral najlepší zápas v živote. Vždy pred zápasom počúvam pesničky, no jedna musí byť  úplne vždy prvá. Je to konkrétne pesnička od skupiny Nerieš s názvom 10 minút. O tomto rituály pár ľudí vie. No a druhý rituál je taký, o ktorom doteraz vôbec nikto, ale naozaj nikto nevedel. Vždy si musím zaviazať ľavú halovú topánku ako prvú, pretože je to strana od srdca a ja sa vždy do hry snažím dať celé moje srdce.“

Myslíš si, že sa za desať rokov ešte budeš venovať florbalu? Ak áno, tak ako hráč alebo by si chcel vyskúšať trénerstvo? 
„Na túto otázku neviem teraz presne odpovedať, ale myslím si jednu vec. Do florbalu som venoval toľko času, peňazí, pocitov, emócií, tvrdej driny a nervov. Určite sa florbalu budem chcieť venovať či už ako hráč, tréner alebo si pôjdem len tak zahrať s kamarátmi.“

Aká bola tvoja obľúbená hračka, keď si bol malý?
„Myslím, že moja obľúbená hračka bol obrovský robot z filmu Transformers. Bol to Optimus Prime (ten kamión), ktorého mi doniesol brat od mojej starkej z Ameriky, pretože tam už veľmi veľa rokov žije. Veľmi rád som sa hrával so všetkým možným. Od Transformerov cez lego až po pokémonov. Najlepšie bolo, že ja som sa vedel hodiny hrať aj s tyčinkou do uší, pretože som mal fakt veľkú fantáziu, ktorá mi vďakabohu ostala doteraz.“

Koľkokrát si chcel seriózne skončiť s florbalom a prečo? 
„S florbalom som mal chuť skončiť dvakrát. Prvý raz to bolo práve cez sezónu, kedy som mal príležitosť hrávať juniorskú extraligu. Bolo to hlavne preto, lebo v druhej polovici ligy sa na to väčšina spoluhráčov buď vykašlala, alebo museli hrať M1 spolu s mužmi, aby ich bolo akurát na dôstojnú hru a proste chodiť v siedmych hráčoch vrátane brankára na zápasy a dostávať minimálne 10 kúskov za zápas ma vôbec nebavilo. Vďaka Bohu si nás pod taktovku po sezóne zobral tréner Jozef Chovan, ktorý nás dal pekne do pozoru, za čo mu veľmi vďačím a nezabudnem mu to, čo pre nás vtedy spravil. Bol to naozaj dobrý tréner. A druhýkrát som mal problém, kvôli jednej záležitosti v bývalom klube, ku ktorej sa nechcem vracať. Ale to bolo pár rokov dozadu a som rád, že mi ten koniec s florbalom mama 'vytĺkla' z hlavy.“

Kedy si konečne utrieš prach vo svojej izbe?
„Na túto otázku odpoviem konkrétne jednej osobe. Moja milá mamka, veľmi dobre vieš, že aj keď si ten prach utriem najlepšie ako viem, tak nikdy nie si úplne spokojná, a mne sa to nechce počúvať, tak načo sa mám nejako precízne snažiť? Ale vieš, že si vážim, čo pre mňa robíš a som ti za to vďačný. Týmto by som chcel všetkým odkázať, aby ste si všetci vážili svojich rodičov. Na záver by som len chcel poďakovať všetkým čitateľom, ak sa dočítali až sem, a som rád, že vďaka vašim hlasom som mal príležitosť si vyskúšať robiť rozhovor pre takúto veľkú stránku!“