Michaela Krivulčíková: „Poradím radšej v oblasti, v ktorej sa pohybujem, no nevylučujem ani, že budem trénerkou florbalu.“

Už niekoľko týždňov „trápi“ hráčov prvoligového družstva CAPITOL Floorball Club bývalá slovenská reprezentantka a súčasná hráčka Hyundai extraligy pôsobiaca v drese FbK Tvrdošín, Michaela Krivulčíková, ktorá je vyštudovanou kondičnou trénerkou. Uchytila sa v Bratislave a tak sme s ňou trochu hodili reč o jej práci.

 

Ako sa Oravčanka prepracovala do hlavného mesta a dnes sa živí v pozícii kondičnej trénerky?

„Najdlhšie prsty v tom majú moji oravskí najlepší bratia Majko Seman a Šimon Abík, ktorí chceli udržať našu aj florbalovú rodinu po kope a stiahli ma do Bratislavy na vysokú školu za Vašom Komačkom, ktorý tam už vtedy študoval, miesto toho, aby som išla študovať do Ostravy a prestúpila v tom čase s Denisou Ferenčikovou do Vítkovíc. Odvtedy udržujeme naše skvelé vzťahy aj ako vtedajší spolužiaci.“

 

Stále aktívne hrávaš Hyundai extraligu za Tvrdošín. Ako riešiš tréningy a zápasy s tímom?

„Tréningy riešim prevažne individuálne počas celého florbalového života a nanešťastie najmä mimo hokejky okrem jednej sezóny, ktorú som strávila v Bratislave v Hurikáne. Absolvujem s tímom a všetkými dievčatami vždy len tréning pred zápasovým víkendom, keďže tristo kilometrov nie je skalou dohodiť každý deň z Bratislavy. Ale každú možnosť v Bratislave zahrať si s kýmkoľvek vždy rada využijem, vrátane turnajov.“

 

Aj v Bratislave sa nachádza extraligový tím. Neuvažovala si niekedy nad prestupom, čo by ti podstatne uľahčilo pozíciu hráčky?

„Ako som už spomínala, jednu sezónu som tu strávila v Hurikáne Bratislava, no oravskú, najlepšie namiešanú chémiu nevyváži ani možnosť trénovať florbal pravidelne v týždni. Vždy sa tam rada vraciam a vždy budem mať hlavne dôvod prečo. A to sa nemusíme ani baviť, čo sa týka podmienok hrať za Tvrdošín alebo v hlavnom meste.“

 

Ako dlho sa venuješ práci kondičnej trénerky?

„Som po ukončení vysokej školy už šesť rokov a k trénovaniu či učeniu telesnej výchovy pričuchne človek už počas školy samotnej či chce alebo nechce, keďže som študovala na Fakulte telesnej výchovy a športu odbor Trénerstvo a učiteľstvo telesnej výchovy. A ďalej v trénerstve pokračujem a pomáham či už bežnej populácii správne sa nejakým spôsobom hýbať alebo aktívnym športovcom.“

 

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

„Môj bežný pracovný deň vyzerá tak, ako si ho sama nastavím a zariadim, keďže som živnostník v tejto oblasti. No prevažne pozostáva z ranných a doobedných tréningov ľudí, športovcov pred prácou a poobede po nej. Medzitým absolvujem svoj vlastný a deň približne od piatej do ôsmej je za nami.“

 

Všimli sme si, že k vám do fitka „zablúdili“ hráči a hráčky tímu CAPITOL Floorball Club. Bola to náhoda, či plánovaná dohoda?

„S CAPITOLOM ako takým či už s vedením alebo hráčmi, sa poznám dosť dlho, už niekoľko skoro desiatok rokov... Sme v pravidelnom kontakte či už v rámci športových aktivít, alebo aj mimo nich, keďže žijem v Bratislave a oni tu pôsobia. A tým, že vedia, čím sa živím, sme to okrem doplnkových športov obohatili o to, že im viem jednoducho pomôcť pripraviť sa nejakým spôsobom na nasledujúcu sezónu a nemusia riešiť nič či hľadať na to iného človeka, alebo priestor.“

 

V tíme mužov sú poriadni chlapi a taktiež bývalí reprezentanti. Poslúchajú ťa na slovo alebo protestujú niekedy?

„Vedeli do čoho idú. Sami sa pre to rozhodli. Ja možno nie úplne, no funguje to tak, ako si to človek na začiatku nastaví. Sú to inteligentní mladi muži, iní by za CAPITOL hrať ani nemohli, čiže s nimi problém nemám. Protesty, či vyplakávania a prosby tam samozrejme sú a vždy budú, no aj to patrí k tréningu a tvrdej drine na sebe, ale pracuje sa s nimi bez problémov, disciplinovane a na adekvátnej úrovni, ktorú sme si stanovili a oni potrebujú v rámci svojej ligovej úrovne.“

 

Chcela by si byť niekedy aj florbalovou trénerkou a prečo áno, prípadne nie?

„Keď som s florbalom začínala, taká ambícia a vízia tam bola od začiatku, no teraz rada pomôžem v tom, v čom viem najlepšie. Poradím radšej v oblasti, v ktorej sa pohybujem a som doma. Nevylučujem túto možnosť, ale išla by som do toho len vtedy, pokiaľ by to malo byť prínosom, pretože poradiť viem aj z lavičky, či z tribúny bez toho, aby som bola samotným trénerom.“


Fotogaléria


Odoberajte newsletter