Natália Galčíková – ďalší talent slovenského dievčenského florbalu

Sústredenie slovenskej reprezentácie junioriek, ktoré sa uskutočnilo v Trenčíne, sa skončilo len včera. Pozvánku na zraz dostala aj najmladšia hráčka družstva FK Florko Košice, štrnásťročná Natália Galčíková, ktorá zaujala svojimi výkonmi v chlapčenskom tíme tohto klubu. Na obzore sa postupne črtá ďalší talent slovenského florbalu.

„Natália dostala pozvánku ako jediná s ročníkom narodenia 2007, lebo sa priznám, že som o nej vedel, ale nikdy som ju nevidel hrať, pretože nehráva v dievčenskej súťaži. Na tomto zraze ukázala, že je potrebné s ňou počítať do budúcna. Je šikovná, pracovitá a teším sa, že sa môže pridať k ďalším mladým dievčatám, s ktorými sme už mali možnosť pracovať v žiackych výberoch,“ povedal o novom talente kouč slovenskej reprezentácie junioriek Dušan Ďuríček.

Ako a kedy si sa dostala k florbalu?

„Florbal som začala hrať v druhom ročníku na základnej škole, tam to všetko začalo... Rodičia ma prihlásili na krúžok florbalu v našej škole, veľmi som si ho užívala. Môj prvý tréner bol Pavol Blaško. Vtedy som florbal hrala len tak pre zábavku raz do týždňa v utorok. Časom som sa začala zlepšovať. Tréner mi vravel, aby som išla do klubu FK Florko Košice. Moji rodičia neboli veľmi za, bola som len štvrtáčka a tak mi povedali, že ešte nie, nevedela som si pred tým slovom ,,ešte nie“ nič predstaviť. No nič iné mi nezostávalo, len hrať a zlepšovať sa. V piatom ročníku ma naša telocvikárka oslovila či by som chcela ísť hrať školskú dievčenskú ligu za našu školu. Neváhala som a s radosťou som jej prikývla. Po Majstrovstvách Slovenska zo školskej ligy som si povedala, že sa florbalu chcem venovať. Tak v roku 2019 som nastúpila do klubu FK Florko Košice, kde som doteraz.“

Aký je to pocit dostať pozvánku do reprezentácie?

„Znamená to pre mňa veľmi veľa, od malička som mala sen byť v reprezentácii a robila som všetko preto, aby som sa tam dostala. Takmer každý deň som trénovala, ale nikdy som si nemyslela, že sa tam dostanem. Veľmi som sa potešila, keď mi prišla pozvánka, neverila som tomu, ale sen sa stal skutočnosťou. Všetko sa dá, keď tomu začnete veriť, postupne nie hneď.“

Bola si najmladšou hráčkou juniorského výberu. Ako si sa cítila na tomto sústredení?

„Cítila som sa veľmi príjemne. Boli sme dobrý kolektív. Ale zároveň som vnímala, že potrebujem popracovať na niektorých veciach. Som rada, že som mohla tráviť čas s týmito dievčatami a verím, že sa ešte niekedy uvidíme v spoločnom drese.“

Aký je to pocit zatrénovať si v ženskom kolektíve, keďže doposiaľ hrávaš a trénuješ s chlapcami?

„Je pre mňa veľkou cťou trénovať práve s týmito dievčatami. A veľmi si to vážim, že som túto šancu dostala. Bolo to iné ako s našimi chlapcami. Ale aj práve vďaka nim som sa dostala tam, kde som teraz. Naučili ma za tie tri roky strašne veľa. Som veľmi rada, že som prišla práve do klubu FK Florko Košice. Verím, že to s florbalom dosiahnem ďaleko.“

Máš spoločnú fotografiu s Danielou Hrabovskou, ktorá vyrastala taktiež v klube FK Florko Košice. Mala si možnosť si s ňou niekedy zahrať?

„Jasné, poznáme sa už dlho, hrali sme spolu školskú ligu a aj práve ona ma priviedla do klubu. Rozumieme si na ihrisku, ale aj mimo neho. Vždy mi vie dobre poradiť. Držím jej palce v jej novom klube v Sabinove.“

Čo by si chcela vo florbale dosiahnuť a kto je tvojim florbalovým vzorom?

„Ako som už hovorila, môj sen je odmalička jasný, hrať za slovenskú reprezentáciu. A dostať sa do nejakého kvalitného dievčenského klubu. Mojím vzorom je český hráč Filip Langer a z dievčenského florbalu určite naša slovenská hráčka Lenka Červená, ktorá je veľmi talentovaná.“