S florbalom začínal neskoro, no stihol tri majstrovské tituly a stal sa aj reprezentantom

Začínal s futbalom, no protekcia v okolí ho odradila a tak sa stal florbalistom. Po necelých dvadsiatich rokoch sa opäť vrátil k futbalu. V našom športe však pokračuje a má aj svoje ciele. Rodák z Dubnice nad Váhom začínal s florbalom v miestnom klube ŠK Victory Stars, neskôr prestúpil do 1. FBC Trenčín kde hrával Extraligu a bol aj slovenským reprezentantom. Na niekoľko slov sme pozvali na rozhovor Mareka Bulka, ktorý nám prezradil čomu sa aktuálne venuje a zaspomínal aj na časy minulé.

V akom veku si začínal s florbalom?
„Na dnešnú dobu som začínal pomerne neskoro, až keď som mal tesne pred pätnástimi narodeninami. V tom čase som tak či tak patril medzi najmladších. Mladší chlapci hrávali stále klasicky futbal a hokej.“
Venoval si sa aj iným športom a prečo vyhral florbal?
„Od piatich rokov som hral futbal, ktorý je vlastne celý môj život, mojím najobľúbenejším športom. Po prechode do dorasteneckých kategórií však prišla klasika v podobe profesionálneho športu. Tréner začal uprednostňovať protekčné deti a tak som zostal už iba pri florbale...“
Prezraď mladším ročníkom čo sa ti podarilo dosiahnuť?
„Na Slovensku som vyhral v drese 1. FBC Trenčín tri tituly majstra Slovenska, zopár medailí mám aj z mládežníckych kategórií. V Trenčíne sme boli skvelá partia okolo Braňa Mituchu, Romana Zeliezku, Maťa Kiačika, Lukáša Porubana a Nora Ondrášika. Myslím, že sa nám tak darilo aj preto, že sme si veľmi rozumeli aj v súkromnom živote. To sa opakovalo aj v Dubnici, kde nebol káder až tak individuálne silný, avšak partia po osi Blažej, Janiga, Fléger, Madaj, Kubaščík, Káčer, Jelínek a brankári Gelien s Obertom vyhrávala zápasy. Vždy sa pridali aj mladí chalani ako bratia Mutalovci. Opäť klišé, ale vzťahy a kamarátstva nám vždy pomáhali aj na ihrisku.“

Marek Bulko v reprezentačnom drese počas MS 2016 v lotyšskej Rige, Zdroj: Miroslav Hýlek

Si bývalým reprezentantom. Aké máš spomienky na tieto časy?
„Reprezentácia je vždy to najviac. Skvelé spomienky či už na prvé Majstrovstvá sveta vo Švajčiarsku, kde sme spali v kasárňach a hrali pred plnou halou proti domácim Švajčiarom a následne vo štvrťfinále proti Švédom. Rovnako tak bolo aj vo Švédsku a Lotyšsku. Mrzí ma len to, že po tom ako som sa v roku 2020 vrátil po pauze do reprezentácie, prišiel Covid a následne už som florbalu nevenoval toľko, aby ma tréner Radomír Mrázek nominoval na MS, keďže som sa vrátil do druhej ligy v Dubnici nad Váhom. Bol som mu veľmi vďačný za možnosť pocítiť atmosféru reprezentácie. Čo sa týka spomienok na začiatku v reprezentácii, to bolo o partii, postupom času to už bolo hlavne o silných individualitách, ktoré nám na Slovensku dorástli.“
Čomu sa v súčasnosti venuješ?
„Momentálne som sa po dlhom čase vrátil k futbalu a hrám regionálnu ligu za Ľuborču. Po konci jesennej časti som odohral pár zápasov aj za béčko Dubnice a niekoľko za áčko v nižších súťažiach, ale prvýkrát od mojej prvej extraligovej sezóny som bol vysunutý do útoku čo ma veľmi bavilo, trénera ale asi nebavilo pozerať na mňa ako sa nevraciam do obrany...“
Videli sme ťa na lavičke ženského tímu Nemšovej, aký to malo súvis s tvojou osobou?
„Moja pani ma poprosila či by som im mohol pomôcť s nejakými taktickými vecami a tak sme sa s trénerom Rajcsineczom dohodli na krátkej výpomoci aj na lavičke. Zaujímavá skúsenosť, dievčatá boli veľmi učenlivé a samé sa chceli zlepšovať. Pýtali sa na veľa taktických vecí z čoho som bol príjemne prekvapený.“
Vytvoril si so Slávkou Papiernikovou florbalové partnerstvo a máte spolu ratolesť. Bude to florbalista?
„Úprimne poviem, že by sme boli radšej keby bol futbalista a časom by pričuchol aj k florbalu. Futbalové prostredie na Slovensku je momentálne tréningovo lepšie nastavené. Deti už od mladého veku navštevujú nielen futbalové tréningy, ale aj gymnastické a atletické, čo je extrémna výhoda. Ale ak bude chcieť hrať florbal už od malička, tancovať spoločenské tance či hrať na klavíri, nebudeme to vôbec riešiť a vždy ho vo všetkom podporíme.“
Máš brata Patrika. Ako spolu vychádzate? On už trénuje juniorku v AS Trenčín, dokonca pôsobí pri mládežníckych repre výberoch a čo ty?
„Paťo je fanatik v tom najlepšom slova zmysle. Florbalom žije, má nasledované medzinárodné trendy, vzdeláva sa a navštevuje aj iné krajiny, aby bol v trénovaní čo najlepší. S Trenčínom vyhrali dva tituly po sebe, takže to o ňom vypovedá, že je úspešný tréner. Ako hovorí Miro Sága, tréneri sa nedelia na dobrých a zlých, ale na úspešných a neúspešných. Už od malička vychádzame veľmi dobre, klasické doberačky, len ako postupuje vek, je stále menej času na stretávanie sa. Ja uvažujem nad tým, že by som sa chcel časom vrátiť späť k trénovaniu alebo možno aj k rozhodovaniu.“

V drese 1. FBC Trenčín získal Marek Bulko tri majstrovské tituly, Zdroj: Miroslav Hýlek

Slávka je aktívna hráčka Hyundai Extraligy žien. Ako pri synovi riešite situácie, keď trénuje, či hráva zápasy, cestuje na ne?
„Keďže je náš malý Kristián športové dieťa, tak nám to všetko uľahčuje. Ak je dobré počasie a blízky súper, tak chodíme na zápasy povzbudzovať Slávku a ona naopak mňa či už na futbal alebo florbal. Ak majú dievčatá zápas niekde ďalej, tak si s malým robím doma chlapskú párty. Čo sa týka tréningov, Slávka ich má prispôsobené časovo tomu, že už je mamina.“
Určite sleduješ Extraligu mužov. Komu budeš fandiť v play-off? Na Hyundai Extraligu sa nepýtam, lebo tam je to jasná Nemšová...
„Tu musím na rovinu povedať, že mužskú Extraligu sledujem menej. Je to spôsobené aj tým, že v lige už nehrá toľko hráčov mojej generácie čiže v okolí 30 a viac rokov. Viem, že 1. FBC to má dobre rozbehnuté a miera na titul. Lido a Tsunami im však budú určite silnými súpermi.“

Našli ste v článku chybu alebo máte nápad na zaujímavý obsah? Napíšte nám e-mail na redakcia@szfb.sk