Šajbenová: „Vďaka florbalu som si našla manžela.“

Trojnásobná majsterka Slovenska v drese ŠK Dragons Ružinov Bratislava, bývalá reprezentantka Slovenska a čochvíľa 28-ročná Petra Šajbenová, rodená Tardíková, je dnes v Nórsku a uvažuje nad návratom k florbalu. Do Škandinávie sa dvojnásobná mamina dostala vďaka manželovi Jurajovi, ktorý je hokejový tréner.

 

Posledný extraligový gól si strelila v sezóne 2015/2016 v drese Nitry. Od tohto času si stihla dve deti, svadbu a v súčasnosti si sa odsťahovala do Nórska. Ako si spomínaš na obdobie, keď si aktívne hrávala?

 

„Počas obdobia mojej aktívnej činnosti to bol úplne iný život. Na tie časy samozrejme spomínam s láskou, často a veľmi rada. Všetky tie turnaje, sústredenia, zápasy, ale aj tréningy boli nekonečné hodiny smiechu. Toto obdobie mi prinieslo do života množstvo kamarátstiev na celý život a hlavne zážitkov, na ktoré sa nedá zabudnúť. Naučila som sa prehrávať aj vyhrávať a tie výhry aj oslavovať. Nakoniec aj vďaka florbalu som si našla manžela.“

 

Ak to porovnáš s terajším súkromným životom, čo beží rýchlejšie?

 

„Myslím, že tieto životy sa nedajú vôbec porovnávať. Každý má svoje čaro a hlavne vekom vždy prídu nejaké starosti navyše. Snažím sa žiť pre daný moment a odovzdať zo seba vždy to najlepšie. Každú chvíľu si chcem čo najviac užiť. A čo beží rýchlejšie? Asi to obdobie teraz. Až na deťoch vidíme ako rýchlo starneme...“

 

Prečo si s manželom Jurajom v Nórsku a na ako dlho?

 

„Manžel dostal pracovnú ponuku ako športový riaditeľ mládeže v hokejovom klube Stjernen Hockey club. Deti ešte nie sú školopovinné a tak sme sa rozhodli vyskúšať život niekde inde. Stále sa máme kam vrátiť ak by sa nám tu nepáčilo. Ako dlho tu ostaneme ešte uvidíme. Juraj má zmluvu na dva roky plus dva roky je opcia. Všetko bude závisieť aj od toho ako sa nám všetkým bude páčiť a ako sa aj mne podarí zamestnať sa.“

 

Zrejme je tvojou náplňou starať sa o rodinku. Ako sa ti darí a nemáš niekedy chuť na florbal?

 

„Áno momentálne má mladšia dcérka jeden rok, takže túto sezónu zostávam doma ale tú ďalšiu už mám v pláne nájsť si prácu a začať opäť niečo nové. Veľmi sa na to obdobie už teším. Určite mám chuť na florbal. Juraj mi už zohnal aj kontakt na klub tu vo Fredrikstad kam by som sa rada prišla pozrieť. Tak uvidíme čo z toho bude.“

 

Po skončení kariéry si pravidelne chodievala na letný turnaj Slovak Floorball Cup s babami z FRAMu. Plánuješ sa niekedy ešte ukázať na podobnej akcii?

 

„Určite áno. Veľmi som bola sklamaná, keď sa tento rok SFC musel kvôli pandémii zrušiť. Tešila som sa na dievčatá a zábavu s nimi na ihrisku aj večernom parkete. Je to pre mňa také spomínanie na staré časy. Na tento ročník som sa aj kondične pripravovala. Verím, že do budúcna sa mi podarí absolvovať aj viac ako jeden turnaj.“

 

V Nórsku sa hrá tiež zaujímavý florbal. Pôjdeš sa niekedy okrem hokeja, ktorému sa venuje tvoj manžel, pozrieť na nejaký florbalový zápas?

 

„Ako som už spomínala, mám v pláne kontaktovať jeden z klubov tu v meste, takže uvidíme ako sa situácia vyvinie. Určite si nejaký zaujímavý zápas pozrieť prídem. Myslím si však, že tých hokejových bude asi viac. Pod mládež spadá aj kategória U21, takže to už budú zaujímavé zápasy. Hlavne derby so susedným mestom, kde je hlavným trénerom mimochodom tiež Slovák.“

 

Ste obaja s manželom športovo založení. Vediete dcérky k športu a keď tak akou formou?

 

„Určite ich k športu chceme viesť. Obaja sme športovci a sme si vedomí aké výhody nám do života ponúkol. Vieme, že je dôležité aby sa naučili, že v živote nebudú stále len vyhrávať a tiež je dôležitý rešpekt súpera. Nechceme ich do ničoho tlačiť, nechávame ich, nech si vyberú samé. Staršia absolvovala minulý rok základnú pohybovú prípravu kde získala prvý kontakt s trénerkou. Chodila tiež na tanečnú. Chodieva veľa bicyklovať, v zime sa naučila korčuľovať na ľade, skúsila lyže a v lete inline. Počas karantény sme chodili na rôzne túry. Tatino ju má momentálne v pláne zapojiť do hokejovej prípravky. Mladšia je zatiaľ povedzme čerstvou chodkyňou...“

 

Ako je v porovnaní so Slovenskom v Nórsku, lebo zatiaľ si pobyt celkom užívaš?

 

„Na túto otázku budem asi vedieť odpovedať až neskôr. Zatiaľ sme tu menej ako mesiac a na všetko si len zvykáme. Ešte to vnímam skôr ako dovolenku. Máme tu slnko aj more kde sa kúpeme. Musím ale povedať, že ma veľmi prekvapilo ako tu všetci vedia po anglicky. Od detí až po najstarších seniorov. Naozaj nemáme problém sa dohovoriť. Ľudia sa viac usmievajú, prídu mi spokojnejší ako u nás a nebol deň, žeby sa mi niekto cudzí na ulici neprihovoril. Stále sa zaujímajú ako sa máme a ako si tu zvykáme.“

 

Vravíš ako všetci dobre rozprávajú po anglicky. Nás by zaujímalo, aký je podľa teba Nórčina jazyk, či sa plánuješ v ňom vzdelávať a či už nejaké to slovko ovládaš a keď tak aké?

 

„Áno vedia po anglicky veľmi dobre a napriek tomu je tu veľký tlak na znalosť Nórčiny v zamestnaní. Takže ak tu chcem pracovať, musím sa naučiť po nórsky. Nórčina je pre mňa úplne cudzí jazyk, keď sa rozprávajú medzi sebou, tak nezachytím žiadne slovo. Ale ak je písaný text, tak sa niečo pochytiť dá lebo je to mix podobných slov z nemčiny a angličtiny. Viem napríklad narátať do desať a názvy nejakých potravín, či základné slovíčka ako žena, muž, dieťa a pod. Chystám sa absolvovať nejaký kurz, ako som spomínala vyššie, mám približne rok na naučenie sa.“


Ďalšie články


Odoberajte newsletter