ŠAMPIONÁTY OČAMI ÚČASTNÍKOV: Ferencová: „Vybojovať postup bol úžasný pocit!“

V roku 2008 sa v poľskom meste Zbaszyn predstavili na majstrovstvách sveta B-kategórie junioriek aj slovenské reprezentantky. Šampionát bol zvláštny v tom, že sa ho zúčastnili len tri krajiny – Slovensko, Rusko a Gruzínsko. Preto predstavitelia Medzinárodnej florbalovej federácie rozhodli, že sa tímy stretnú každý s každým dvakrát. Slovenky boli vo všetkých štyroch meraniach síl úspešné a vybojovali si postup na MS 2010. Svoju úlohu si v našom národnom družstve odkrútila aj Alexandra Ferencová.

 

Nikoho nešetrili

Misiu postupu začali plniť Slovenky hneď v prvom dueli proti Ruskám, ktoré zdolali 7:2. Gruzínky boli „fackovacím panákom“ a druhý súboj proti Ruskám dievčatá zvládli výhrou 7:5 a postúpili. „Predsa len je to už nejaký ten čas, tak neviem či si dobre spomínam, ale ak sa nemýlim, tak nám žiaden zápas nerobil problém. Rusky sme porazili s prehľadom a tím Gruzínska kvôli problémom s vízami prišiel len vo veľmi obmedzenej zostave. Čo sa týka streleckých hodov nášho tímu, k tomu sa veľmi nevyjadrím. Je to už nejaký ten rok, ale viem, že sme žiaden tím nešetrili. Myslím si, že náš reprezentačný tím ešte nezažil zlú partiu. Vždy bola, je a bude dobrá. V tíme vždy panovala kamarátska atmosféra aj na ihrisku aj mimo neho, pristupovali sme k sebe s rešpektom a porozumením. Toto bola jedna z vecí, ktorú som na reprezentácii mala najradšej. Vždy som sa tešila na každý jeden zraz už len z dôvodu, že sa všetky opäť stretneme,“ povedala ofenzívna obrankyňa a dnes už bývalá reprezentantka Slovenska Alexandra Ferencová.

 

Obrankyňa s ofenzívnymi chúťkami

Saša bola ofenzívnou obrankyňou, ktorá mala rada loptu a preto sa často aj dokázala strelecky presadiť. „V tom čase mi možno viac vyhovoval útok. Vždy som bola dosť ofenzívna hráčka, ktorá sa nebála pobiť sa o loptičku a zakončiť, aj keď som sa neskôr presunula do obrany. Napriek tomu, že som neskôr zostala už pri poste obrancu, stále som sa radila medzi ofenzívne hráčky a rada som si vybehla dopredu podporiť náš útok.“

V Poľsku strelila tri góly a na ďalšie tri asistovala svojim spoluhráčkam. „Ak mám byť úprimná, nepamätám si to. Boli to moje začiatky v reprezentácii, takže určite som sa tešila z každého bodu, ale koľko som ich nazbierala si už naozaj nepamätám. Veď predsa každého hráča prijemne poteší, keď sa zapíše v kanadskom bodovaní na takýchto akciách,“ konštatuje hráčka, ktorá má množstvo spomienok aj z pôsobenia v pražskom Herbatente. „Spomienok rôzneho typu mám naozaj veľa, ale ak mám zostať pri reprezentácii, tak jednoznačne som sa vždy veľmi tešila na stretnutie našej partie, kvôli ľuďom, ktorí tam boli rovnako ako kvôli možnosti reprezentovať našu krajinu.“

 

Kôpor jej znechutili v Poľsku

Na každom viacdňovom podujatí je dôležité zázemie. „Naozaj si už celkom nepamätám, kde presne sme boli ubytované, ale celkom určite viem, že sme sa tam dopravili autobusom a bývali sme v hoteli, kde obľubovali kôpor, ktorý vďaka tomu dodnes neznášam,“ spomína s úsmevom hráčka, ktorá svojou postavou budila rešpekt. 

Nie každá reprezentantka mala možnosť vychutnať si na medzinárodnej akcii víťazstvo, prípadne pocit, že pomohla s kolektívom vybojovať postup medzi svetovú elitu. „Bol to úžasný pocit. Dosiahli sme, čo sme si povedali. Vybojovali sme pre Slovensko postup a posunuli sme sa zas o krok ďalej. Každou takouto akciou sa náš tím vyvíjal ďalej a zbieral cenné skúsenosti vďaka ktorým sme sa dostali až tam, kde sme dnes. Myslím, že sme za tie všetky roky spravili obrovský posun a pevne verím, že sa stále budeme posúvať ďalej a ďalej,“ uzavrela rozhovor Ferencová, ktorá sa živí povolaním zubárky.



Odoberajte newsletter