ŠAMPIONÁTY OČAMI ÚČASTNÍKOV: Peter Klapita: „Na vtedajšiu hru Fínov a Čechov sa jednoducho pripraviť nedalo.“

Slovenská reprezentácia juniorov sa v roku 2009 zúčastnila svetového šampionátu vo Fínsku. V A-kategórii sme po troch prehrách v základnej skupine vyhrali jediný duel a to proti Dánsku 4:2 a zachránili si kožu siedmim miestom, čo znamenalo istú účasť na MS 2011 v Nemecku. Jedným z hráčov, ktorý si na tento šampionát zaspomínal bol vtedajší kapitán Peter Klapita.

Najkrajší šampionát

Pri dvoch súperoch z top štvorky v skupine bolo viac ako jasné, že v tých časoch prekonať týchto súperov bolo priam nadľudským výkonom. „Už pred šampionátom sme vedeli, že kľúčový bude duel s Nórskom v skupine, ktorý sme nakoniec o gól tesne prehrali, pričom sme v polovičke zápasu ešte videli. V zápase sme mali až šesť vylúčení, čo nás stálo strašne veľa síl, ktoré nám v koncovke chýbali. Po prehre sme už vedeli, že si to rozdáme o udržanie v A divízii s Dánskom,“ spomína Peter Klapita, ktorý dodnes „zarezáva“ v drese extraligového FK AS Trenčín a vzápätí dodáva: „Boli to moje najkrajšie majstrovstvá sveta. Ako jediný Slovák som vtedy hrával v Čechách za FBC Ostrava a tým, že som sa už dva roky predtým zúčastnil šampionátu, bolo jasné, že ani táto nominácia mi neujde. Tréneri so mnou počas celého cyklu diskutovali o možných taktikách, pretože som už vtedy mal vnímavý pohľad na hru súperov a naše možnosti, čo vieme zahrať. Stáť pod vlajkou a počuť národnú hymnu je pre športovca ten najkrajší zážitok. U mňa to bolo umocnené ešte o tú kapitánsku pásku a pocit zodpovednosti za národný tím.“

Premotivovaný „Pešek“ schytal trestné minúty

Slovenské reprezentačné výbery nikdy nemali problém vytvoriť medzi sebou skvelú partiu. Ani v roku 2009 to nebolo inak. „Nebolo veľmi z čoho vyberať a naši tréneri vedeli, že sme to najlepšie, čo majú. Medzizápasovú srandu ťahali žolíci ako Majo Seman a Šimon Abík – veď viete ako to na Orave vtedy chodilo a doteraz chodí. Vtedy nám ale to porušovanie životosprávy bolo tolerované... Na izbe som bol s Tomášom Máderom, Dávidom Benedigom a benjamínkom Lukášom Řezaninom, s ktorými sme doteraz ostali veľkí kamaráti. Ako klasickí puberťáci sme si voľné chvíle spríjemňovali robením vecí, za ktoré by teraz hráči museli národný tím opustiť. Boli sme jedno eso vedľa druhého,“ vraví 31-ročný rodák zo Žiliny, ktorý vo Fínsku síce gól nestrelil, no „nafasoval“ až osem trestných minút v štyroch dueloch. „Bol to extrémne náročný šampionát. Na vtedajšiu hru Fínov a Čechov sa jednoducho pripraviť nedalo. Spomínam si na prvé striedanie prvého zápasu proti domácim Fínom. Osemsto divákov na tribúne, ja a Máder v prvej obrane. Dohadovali sme sa ako založíme útok výjazdom a prihrávkou pod seba a ako ich rozpohybujeme – to sme si ale mysleli veľmi naivne. Okamžite ako som spravil výjazd ma napadli dvaja Fíni, čisto mi zobrali loptu a valili sa sami na brankára Gaba Meszárosa. Vtedy ešte chytal fakt dobre a našťastie Fíni nastrelili tyčku. Vtedy sme si okamžite uvedomili, aké zápasy nás čakajú. Predstavte si súboj, kde sa 2-3 striedania po sebe ani len nedotknete loptičky, len beháte a snažíte sa niečo zblokovať. No a tie vylúčenia ma stáli príspevok do kasičky a asi dve sezóny posmeškov v klube... Klasicky som sa prehecoval na zápas proti Čechom, kde som dostal tri tresty. Tým, že som hral vtedy za Ostravu, poznal som 90% ich tímu osobne a dokonca som nastúpil proti trom spoluhráčom z „pepína“. Chcel som im ukázať, že kožu nepredáme lacno. Schytali sme ale debakel 3:13 a ja som mal spomínané tri vylúčenia...“ vraví s úsmevom ukecaný „Pešek“ ako ho prezývajú. 

Nakladaná cvikla a Řezanina

Spomienok zo zápasov má Klapita na rozdávanie ale čo sa dialo mimo ihriska je často až nepublikovateľné... „V pamäti mi najviac utkvela prístelková posteľ na izbe v ho(s)teli, na ktorej musel spať najmladší hráč Luky Řezanina – Cvikla. „Posteľ“ vyzerala ako nemocničné lôžko a bola na kolieskach. Dali sme ju vedľa krbu, ktorý sme mali v izbe a robili na nej rôzne blbosti. Vznikli z toho fakt podarené fotky. Ubytovanie bolo celkovo ako zo zlého sna, ako to ale chodí, partiu to utužilo! Vtedy sme boli zvyknutí spávať v telocvični, alebo v škole v prírode, takže tento ho(s)tel nás nijako nerozhodil. Fascinovala nás nakladaná cvikla, ktorá sa podávala trikrát denne ku každému jedlu. Dodnes neviem prečo a ani prečo ju Lukáš Řezanina stále jedol...“

Testosterón im tiekol ušami

Jediným cieľom bola záchrana v áčku a to sa našim juniorom podarilo. Výhra 4:2 nad Dánskom potešila. „Boj o záchranu je vždy vabank, ktorému sme sa chceli vyhnúť. Nebyť nešťastného záveru s Nórskom aj by sme sa mu vyhli. Tak strašne sme ale Dánov chceli poraziť, až nám testosterón tiekol ušami! Niektorí chalani mi občas pripomínajú môj legendárny príhovor v šatni po druhej tretine, kedy som záchranu v A divízii porovnával so sexom a keďže v tíme bolo viacero panicov, dobre to chalanov nahecovalo a zvíťazili sme,“ nasledoval veľký úškrn Klapitu, ktorý uzavrel rozhovor.

Fotogaléria