ŠAMPIONÁTY OČAMI ÚČASTNÍKOV: Premiérový šampionát bol pre Romanu Janegovú veľkým zážitkom

Medzinárodná florbalová federácia zaviedla v roku 2009 kvalifikáciu o postup na majstrovstvá sveta B-kategórie žien pre Európu, ktorej sa v Slovinsku zúčastnilo aj Slovensko. Dievčatá si vybojovali postup a následný šampionát odohrali vo švédskom meste Västeras. Svoje spomienky na obe akcie rozbalila Romana Janegová, ktorá je aktívnou hráčkou aj v súčasnosti. Pôsobí v extraligovom klube ŠK Slávia Nitra.

V zasneženom Slovinsku postup bez zaváhania

Začiatkom februára 2009 sa naša výprava vybrala autobusom do slovinského mesta Idrija a veru snehu bolo viac než dosť, čiže cesta celkom zložitá, ale dievčatá dorazili šťastne. „Pamätám si, že cesta tam bola veľmi dlhá ale cesta späť ubehla veľmi rýchlo, keďže sa vyhralo a bola lepšia atmosféra,“ spomína si slovenská reprezentantka Romana Janegová a vzápätí dodala: „ Bolo to už tak dávno, že už si z toho veľa ani nepamätám popravde. Viem, že sme v skupine hrali so Španielskom, a domácimi Slovinkami. Vo vyraďovačke proti Taliansku a Estónsku. Podarili sa nám všetky zápasy vyhrať, čo nás všetky veľmi potešilo.“

Najmladšia hráčka šampionátu

Na majstrovstvách sveta vo švédskom Västeras bola Romana najmladšou hráčkou nielen slovenského tímu, ale aj celého šampionátu. „Vo Švédsku som bola čerstvý nováčik. Mala som to šťastie, že deň pred začatím majstrovstiev som dovŕšila šestnásť rokov a tým pádom som sa ich mohla zúčastniť. Ako najmladšia hráčka celého šampionátu to bol pre mňa neskutočný zážitok. Môj prvý šampionát a hneď k tomu v kolíske florbalu vo Švédsku. Cítila som sa veľmi poctená, že som dostala možnosť tam ísť.“
Po šnúre šiestich víťazstiev v Slovinsku, prišlo trochu sklamanie vo Švédsku. Slovenky v skupine C dva súboje vyhrali a dva prehrali, čo ich umiestnilo na štvrtom mieste tabuľky. To ich odsúdilo na súboj o celkové sedemnáste miesto a duel s Japonskom prehrali 3:6. „Ťažko sa mi hodnotí či sme mali na viac, vtedy len florbal v podstate začínal a nikto nemal toľko skúsenosti. Nikto z toho nič neočakával. Išli sme tam veľmi skromne a s uvedomením si tejto situácie. Boli veľké rozdiely medzi našou hrou a hrou ostatných tímov. Ale ja osobne som si to veľmi užívala ako nováčik a to ma namotivovalo ďalej sa rozvíjať a makať na sebe,“ prezrádza 27-ročná útočníčka, ktorá má skúsenosti aj zo zahraničia. Pôsobila v českom Herbadente a vo švédskom IBK Köping. 

Základom je dobrá partia

Základom dobrého pocitu a po získaní skúseností je potrebná dobrá partia, ktorá drží spolu. „Partia sme boli vždy perfektná. V podstate stále ten istý káder, len s drobnými zmenami po niekoľko rokov. Vždy sme mali skromnejšie ubytovania, kde nás bývalo viacero na izbe a vďaka tomu sa vytvoril vždy silnejší a súdržnejší kolektív. Tešili sme sa na každý zraz kvôli tomu kolektívu, že môžme byť zase spolu,“ spomína Romana a na otázku, či má top zážitok odpovedala: „Nemám konkrétny moment, ktorý by som vypichla, lebo každý jeden zraz bol pre mňa neskutočným zážitkom. Vždy pre mňa bolo cťou reprezentovať krajinu a bola som patrične hrdá, že si môžem zahrať po boku takých skvelých florbalistiek a zároveň kamarátok z celého Slovenska.“