ŠAMPIONÁTY OČAMI ÚČASTNÍKOV: Prvé skúsenosti žien z účasti na MS sa odohrali v dánskom Frederikshavne

Svoj prvý svetový šampionát žien absolvovali slovenské reprezentantky v roku 2007, keď sa zúčastnili majstrovstiev sveta B-kategórie v dánskom Frederikshavne. Účasť nedopadla slávne a z celkového počtu dvadsiatich zúčastnených krajín vrátane A-kategórie, sme obsadili konečnú 19. priečku. Na toto podujatie spomína dodnes hrajúca legenda Michaela Krivulčíková.

Nachodené kilometre

Už samotná cesta autobusom, ktorá merala takmer 1500 kilometrov, bola pre všetkých náročná a zdĺhavá. Prekvapenie však prišlo v samom závere. Dievčatá boli ubytované „na samote u lesa“, no autobus sa cez hustý lesný porast na miesto nedostal a tak približne tri kilometre si museli reprezentantky denne „odšliapať“ pešo. „Chodievať každý deň na tréning či zápas a po ňom znovu, spolu takmer šesť kilometrov rýchlochôdzou aj za jedlom, ktoré sa nášmu kuchárovi nie vždy vydarilo, bolo veľmi náročné. Kto tam bol osobne, vie o čom hovorím,“ spomína si bývalá reprezentantka Michaela Krivulčíková a dodáva: „Samozrejme mi to dalo veľké skúsenosti a veľa možností v tom čase, no rozhodla som sa inak. Aj napriek podmienkam, ktoré zväz dokázal/nedokázal zabezpečiť, sme si z toho urobili udalosť, na ktorú sa nikdy nezabudne. Partia je vždy taká, akou si ju spravíš, rivalita medzi klubmi mohla byť akákoľvek, no tam sa to stratí. Bol tam skvelý a dobre chemicky zložený tím, no potenciálne nevyužitý.“

Aktívne hrajú dodnes už len tri

Slovensko v základnej skupine prehralo všetky štyri zápasy. Posledný duel sme však zdolali Španielky 5:3 a neskončili tak na poslednom mieste. „Nemôžem na tento šampionát spomínať v zlom i keď nebol ideálny. Ale všetko zlé je na niečo dobré! Prášiť epedá a spať na ,,balkóneˇ a doniesť si obliečky a plachty, či spacák je zaujímavou skúsenosťou. Toto už dnes nezažijete, že vám páchnu dresy od krbu... Po športovej stránke sa dá povedať, že sme určite mali na viac, len sa s nami nevedelo dostatočne pracovať,“ myslí si „Serpe“ ako ju prezývajú všetci, čo ju poznajú. 
Občas bol čas nakuknúť na zápasy A-kategórie, čo pre naše dievčatá predstavovalo v tom čase ako florbal z inej galaxie. „Obrovské rozdiely sme od toho času zmazali len čiastočne a zmažeme ich len vtedy, keď začneme konečne spolupracovať,“ tvrdí súčasná hráčka Tvrdošína, ktorá je oporou svojho družstva v Hyundai extralige žien. Z reprezentačného tímu, ktorý sa predstavil vo Frederikshavne hrá už len ona, Michaela Vršková a Petra Kňažková. „Aktívnych hráčok ostalo len toľko, ktoré to milovali a milujú ako ja a kto si to v rámci práce vie zariadiť jednoducho. Ja trénujem a bola som vždy sebe pánom, ale milujem dievčatá z Tvrdošína či Nemšovej a tam to končí aj začína zároveň,“ ukončila rozhovor Krivulčíková.