ŠAMPIONÁTY OČAMI ÚČASTNÍKOV: Slovensko v domácom prostredí ovládlo C-kategóriu, v béčku však nikdy neštartovalo

Majstrovstvá sveta C-kategórie v roku 2008 sa uskutočnili v apríli na Slovensku. Deväť reprezentačných tímov sa zišlo v Bratislave. Cieľom domácich bolo turnaj vyhrať, čo sa im napokon aj podarilo. Zároveň išlo o posledný ročník, kedy sa svetové šampionáty hrali v starom formáte, rozdelenom na viacero kategórií. Do nominácie sa dostal aj vtedy čerstvo osemnásťročný brankár 1. FBC Trenčín Gabriel Mészáros.

„Bol to domáci šampionát, hralo sa v Mladosti v Bratislave. Ľudia, ktorí sa vtedy pohybovali okolo 1. FBC Trenčín, zažívali veľkú florbalovú eufóriu. Z Trenčína do hlavného mesta vycestoval autobus plný ľudí, chodili vždy na otočku, a vždy pred našimi zápasmi zahádzali celú palubovku papierom podobne, ako to býva na futbale. Ľudia z IFF vôbec nechápali, čo sa deje, pretože to na florbale nikdy nezažili, nieto ešte v C-kategórii. Fanúšikovia boli vtedy naozaj fantastickí,“ začal Gabriel Mészáros loviť v pamäti.

Slovensko hralo v B-skupine po boku Španielska, Srbska, Kórey a Gruzínska. „Turnaj je špecifický tým, že každý zápas je dôležitý. Posledný duel v skupine sme hrali proti Španielom, no nepodarilo sa nám vyhrať. Tým pádom sme išli z druhého miesta na Kanadu, ktorá bola považovaná za najväčšieho favorita šampionátu. Toto semifinále bolo asi najdôležitejšie na celom podujatí. Bolo to také predčasné finále,“ povedal gólman, ktorý dnes pôsobí v bratislavskom ŠK Lido.

V semifinále Slovensko zdolalo Kanadu tesne 7:6. V úvode druhej tretine domáci viedli o tri góly, situácia sa však v závere skomplikovala. „Kanaďania upozornili rozhodcov, že Janči Segľa hrá s tyčkou inej značky, ako mal čepeľ. To pravidlo u nás vtedy ešte nikto nepoznal a za to dostal trest na päť minút a navyše osobný trest do konca zápasu. Urobili tak v závere zápasu, keď prehrávali o dva góly a boli zúfalí. Po zápase napokon dostal úplne novú hokejku ako ospravedlnenie za neférové gesto. Išli sme teda do oslabenia. Našťastie sme to nejakým spôsobom ubránili, inkasovali sme iba jeden gól a o jeden zásah sme vyhrali, a dostali sme sa do finále. Tam sme Španielom oplatili prehru zo skupiny.“

V súboji o prvé miesto vyhrali domáci reprezentanti pohodlne 6:2. „Predtým boli dva turnaje, kde sa tesne nepodarilo postúpiť, takže našim cieľom bolo obsadiť prvé miesto. Našťastie sa nám to podarilo. Iné umiestnenie sme si ani nepripúšťali a boli sme radi, že sme ambíciu naplnili,“ spomína Mészáros, ktorý tvoril brankársky tandem s Adamom Kalčokom. 

„Ja som bol vtedy mladý chlapec, mal som 18 rokov. Rodičia na mňa boli veľmi hrdí, že som sa dostal do nominácie. Bol som asi najmladší z kádra, išiel som tam ako náhradný brankár. Chytal som proti Gruzíncom. Vyhrali sme 40:0 a mal som asi dva zákroky za celý zápas, čo boli nejaké nahodenia od polovice. Bol to dobrý zážitok. Tuším som chytal aj proti Kórey (11:0, pozn.) alebo proti Srbsku (16:1), keď už bolo rozhodnuté.“

Napriek tomu, že Slovensko šampionát C-kategórie vyhralo, nikam nepostúpilo. „Vtedy sa rušili kategórie, bolo to poslednýkrát, čo sa vôbec nejaké béčko hralo, takže sme nemali kam postúpiť,“ pokrčil ramenami päťnásobný národný šampión.

Na šampionáte vyzdvihol dve veci. Okrem ubytovania najmä fanúšikov. Podľa oficiálneho zápisu si na finálový súboj proti Španielsku našlo cestu 750 divákov! Organizátori dokonca museli z Fakulty telesnej výchovy a portu doniesť mobilné sedačky, aby uspokojili dopyt priaznivcov. Išlo pritom o rok 2008 a MS C-kategórie. „Tá hala bola permanentne plná. Ľudia nás celý čas hnali dopredu. Bolo to fantastické. Bývali sme v Hoteli Bratislava. Myslím si, že to bolo jedno z prvých slušných bývaní. Bolo to naozaj na úrovni, správali sa ku nám ako ku reprezentantom,“ uzavrel Mészáros.