ŠAMPIONÁTY OČAMI ÚČASTNÍKOV: Z reprezentantky Miloty Tomaníkovej, rodenej Hutirovej, je starostlivá mama

Tesne za svetovou TOP štvorkou sa slovenskej reprezentácii junioriek podarilo historicky po prvý raz umiestniť v roku 2010. Slovenky na svetovom šampionáte junioriek v českom Olomouci vybojovali konečné piate miesto, no výsledky, ktoré dosiahli proti domácim Češkám či Švajčiarkam boli výborné. Taktiež suverénna výhra 11:2 nad Poľskom a víťazstvo 4:2 nad Nórskom. Na tieto majstrovstvá sveta si zaspomínala Milota Tomaníková, rodená Hutirová. 

Zahrala si len dve striedania

Svoju premiéru na šampionáte si odžila aj bývalá hráčka Tvrdošína Milota Tomaníková, ktorá to videla nasledovne: „Bolo to dosť dávno a veľa si toho nepamätám, ale bola to moja premiéra na šampionáte. Mala som radosť, že som sa tam dostala. Veľa priestoru na ihrisku som nedostala, ale výsledky sme mali skvelé, takže to bolo podstatné. Bolo tam veľa šikovných dievčat.“
Úspešné výsledky, ktoré síce so silnými krajinami skončili prehrami, boli pre náš tím úspechom. „V podstate vždy sa dá dosiahnuť viac. Ale myslím si, že v danej chvíli a za daných okolností, sme všetci robili maximum, aby sme dosiahli čo najlepší výsledok. Každá z hráčok mala svoju úlohu a význam. Nie som si istá, ale pamätám si, že na ihrisko som sa dostala asi iba v jednom zápase, aj to iba na dve striedania. Myslím si, že aj tak som si odtiaľ veľa odniesla, či už z tréningov, ale aj sledovania hry skúsenejších Švédok, Fínok či Švajčiarok,“ spomína Milota. 

Keď hrala slovenská hymna

Nuda do žiadneho kolektívu nepatrí, obzvlášť ak sa jedná o športovú skupinu ľudí. „V repre bola vždy dobrá partia. S babami sme sa veľa nasmiali. Voľný čas sme si vždy nejako spestrili a veru sme sa nikdy nenudili. Držali sme spolu na ihrisku aj mimo neho. Dobre sme medzi sebou vychádzali a na tie časy veľmi rada spomínam,“ vraví 30-ročná útočníčka, ktorá si užívala aj spoločné teambuildingové aktivity. V Olomouci nás bolo veľa nováčikov, tam sme spievali hymnu. Vtedy sme išli s pocitom, že aká strašná hanba. Teraz na to spomínam s úsmevom. Zo všetkých reprezentačných stretnutí rada spomínam aj na tréningy. Mňa bavilo trénovať, učiť sa nové veci. Najlepší bol však vždy pocit, keď hrala na začiatku stretnutia hymna a človek sa tešil na zápas.“

Dve dcérky už ťukajú do loptičky, bude hrať aj tretia?

Čas beží a tak srdiečko Milote pošepkalo, že je čas usadiť sa a začať rodinný život. „Mojím snom bolo vždy založiť si rodinu a tak sa aj stalo. Momentálne som doma na rodičovskej dovolenke s dvomi dievčatkami, ku ktorým čoskoro pribudne tretie. Takže som v kolobehu rodiny, o ktorú sa rada starám. Popri tom sa rada venujem aj šitiu, štrikovaniu či kváskovaniu. A rada varím a pečiem, čo oceňujú všetci členovia domácnosti,“ prezrádza a na otázku, či sleduje florbal odpovedá: „Florbal sledujem len tak letmo, pozriem si výsledky, góly slovenskej ligy a to je všetko. Keď ide v televízii, tak si ho rada pozriem, či už slovenskú alebo zahraničnú ligu. Naše dievčatá majú svoje hokejky, takže tiež vedia, čo je to za šport. Občas si chodievame zahrať zo synovcami a bratom za bytovku, takže ešte jednu hokejku som si odloženú nechala. Kontakt udržiavam iba s pár babami z Tvrdošína.“