Sára Adamcová sa rozbieha úspešne, na kávičku chodí slovenským susedom

Ubehli len dva mesiace, čo sa za florbalom vydala do švajčiarskeho Floorball Zürich Lioness slovenská reprezentantka Sára Adamcová. Bývalá hráčka Kométy Spišská Nová Ves pôsobí v prvej švajčiarskej lige za ženy a taktiež za družstvo do 21 rokov. Doposiaľ stihla so svojim ženským tímom odohrať päť zápasov a za U21 štyri. V nich strelila už päť gólov, čiže sa jej v zahraničí darí.

Ako si sa vo Švajčiarsku udomácnila?

„Začiatok bol veľmi ťažký. Zvyknúť si na nový tím, prostredie, jazyk. Priznám sa, že prvé dva týždne som chodila na tréningy hodinu skôr, lebo stále som sa niekde stratila a nechcela som meškať. Ale teraz je to už o dosť lepšie. Začínam si zvykať a už to pre mňa nie je všetko úplne cudzie.“

Stihla si prejsť mesto Zürich a niečo popozerať, prípadne pofotiť?

„Zürich som si stihla prejsť už prvý krát, keď som tu bola na kempe. Našťastie tam nebývam, lebo nie som veľmi mestský typ, aby som zvládala život vo veľkom meste. Stihla som vidieť už aj nejaké okolité mestá, či už spoločne s tímom, keď sme šli na zápas, alebo s kamarátkami.“

Ako často komunikuješ s rodinou?

„S rodinou a kamarátmi komunikujem skoro pravidelne. Ak mám čas, tak telefonujeme cez videohovor, ak nie, tak si len píšeme. Čo je nové doma, ako sa majú a tak.“

Ako ťa prijali v kolektíve a ako sa ti darí?

„Myslím si, že som medzi nich zapadla celkom dobre. Skoro všetky spoluhráčky vedia anglicky, takže sa môžme bez problému dorozumieť.“

Do akej miery je prvá liga v porovnaní s našou náročná?

„Povedala by som, že najväčším rozdielom je asi rýchlosť hry. Nemyslím si, že hračky našej slovenskej extraligy zaostávajú za prvou ligou, v ktorej hrávam, aspoň čo sa týka techniky. Bola som zvyknutá na to, že na Slovensku si to vezme jedna, či dve hráčky, ktoré dokážu prejsť technicky obranu, nahrať si jednu dobrú nahrávku a streliť gól. Tu sa to často nestáva. Viac sa dbá aj na systém hry. Nemám ani toľko priestoru na ihrisku. Stále mám pocit, že niekto na mňa vyvíja tlak a dýcha mi na chrbát. Proste si na to budem musieť len zvyknúť a zlepšiť sa v tom.“

Popíš nám svoj bežný deň?

„Keďže pracujem ako aupairka, tak môj bežný deň vyzerá tak, že ráno vstanem, odvediem deti do školy a naraňajkujem sa. Dopoludnia mám väčšinou voľno, ktoré trávim nad vecami do školy. Na obed vyzdvihnem deti zo školy a potom som s nimi až kým sa nevrátia rodičia z práce. Hneď po tom utekám na tréning alebo ak tréning nie je, tak si idem zabehať, prípadne zacvičiť. Väčšinou sa môj deň začína o 7:30 ráno a končí o 23:00 večer. Cez víkend máme zápas alebo len oddychujem a dospávam náročný týždeň.“

Strelila si už päť gólov za dva tímy v relatívne krátkom čase. Si spokojná?

„Prvé zápasy som nebola vo svojej koži. Nevedela som sa presadiť a dávala som samú seba pod veľký tlak. Po prvom góle za ženy proti Kloten-Dietlikon Jets ale všetok stres a napätie opadlo, dokázala som sa uvoľniť a hrať svoju hru.“

Sledovala si doterajší priebeh Hyundai extraligy a čo hovoríš na doterajšie výsledky bývalých spoluhráčok?

„Áno pravidelne sledujem výsledky alebo ak mám čas, tak aj zápasy Spišskej. Stále sme v kontakte a rovnako podporujú aj ony mňa. Som rada, že začali sezónu celkom dobre a dúfam, že ak sa situácia zlepší, budú v sezóne pokračovať a bude sa im aj naďalej dariť. Držím im palce aby dosiahli čo najlepšie výsledky.“

Ako ťa prijali v rodine, kde bývaš?

„Ako som už spomínala, nebývam priamo v Zürichu, ale v malej obci Kappel am Albis, vzdialenej asi tak štyridsať minút cesty dopravnými prostriedkami. Cestovanie je niekedy únavné, ale páči sa mi miesto kde bývam. Rodina ma prijala úplne v pohode. Vychádzam dobre s deťmi ale aj s ich rodičmi. Dokonca mám vedľa seba ako susedov slovenskú rodinu, kde zájdem niekedy na kávu. Niekedy je dobré sa porozprávať v rodnom jazyku...“

Nosíš dres s číslom 94. Bolo to číslo, ktoré si si vybrala sama, alebo ti len tak prischlo?

„Na jednom turnaji som dostala číslo 94. Nejako sa mi zapáčilo a tak som si ho vybrala minulú sezónu v Kométe a teraz aj tu. Nemá to žiaden špeciálny význam len sa mi proste páči.“

Tvoj ženský tím odohral v sezóne päť zápasov. V troch prípadoch ste v domácom prostredí všetky prehrali a naopak oba na ihriskách súperiek ste nestratili ani bod. Ako je možné, že sa vám darí viac vonku než doma?

„Väčšine tímov sa darí práve doma. Fanúšikovia, domáce prostredie, netreba cestovať. Ale nám to doma nejako nepadá. V poslednom zápase sa nám dokonca zranila jedna z kľúčových hráčok, ktorá už sezónu pravdepodobne ani nedohrá. Asi máme doma smolu...“

V čom je iné Kappel am Albis a Spišská Nová Ves?

„Náročná otázočka, no predovšetkým je tu úplne iná architektúra a taktiež dopravná infraštruktúra mesta. Kvalita života, čiže celková životná úroveň je vo Švajčiarsku vyššia. Doma mám však rodinu, kamarátov a Slovensko je moja rodná zem a mám ho rada.“