Skromné a úprimné slzy šťastia v prítomnosti svojich rodičov stekali Claudii Mikešovej po lícach...

Na majstrovstvách sveta junioriek zaznamenala svoj debut aj vďaka operácii, ktorú musela absolvovať jej reprezentačná kolegyňa Romana Veleková, no svoje miesto v bránke si nominovaná Claudia Mikešová zastala na sto percent. Celkom určite sa dá povedať, že splatila dôveru trénerom. Odchytala dva súboje, ten prvý rovno proti Češkám a druhý v dôležitom stretnutí o konečné piate miesto proti Nórkam. Dokonca nebola ďaleko od toho, aby si uhájila čisté konto.

S florbalom začínala ako deväťročná v družobnej vetve centrálneho bratislavského klubu Snipers v Dúbravke. „S florbalom začal najskôr môj starší brat, ktorý ma neskôr k tomuto športu dostal. Začala som síce ako hráčka v Snipers Dúbravka, ale na jednom z našich prvých zápasov chýbal brankár, tak som ho nahradila a hneď po tomto dueli som povedala rodičom, že chcem v bránke pokračovať. Časom sme prešli do Snipers Bratislava, kde som doteraz,“ spresnila skromná Claudia Mikešová, ktorá ku svojim gólmanským začiatkom dodala: „Veľmi ma to začalo na tom prvom zápase baviť. Je to zaujímavá pozícia a hlavne iná od hráčok s florbalkou. Bolo to však spočiatku pre mňa ale veľmi náročné, bála som sa lopty, uhýbala som sa jej, ale aj cez to všetko som tu a som rada, že som to zvládla.“

Florbal ju celkom pohltil a užíva si doslova každý tréning či zápas. Aj preto sa v 16-tich rokoch z tímu, ktorý nepatrí k popredným družstvám najvyššej ženskej súťaže Hyundai Extralige, prepracovala až do juniorskej reprezentácie Slovenska. „Florbal pre mňa znamená všetko. Venujem sa mu už nejaký ten čas, mám tu veľa kamarátov/kamarátok, spomienok, zážitkov a neviem si predstaviť to všetko hodiť za hlavu. Navyše dostať sa do juniorskej reprezentácie je úžasným pocitom a úprimne som nečakala, že budem chytať zápas o 5. miesto. Bola som z toho v šoku, ale veľmi si to vážim a som rada, že som dostala takúto možnosť sa ukázať a odchytať dva dôležité zápasy, vidieť podporu z každej strany a ešte ako čerešničku na torte získať ocenenie najlepšej hráčky duelu,“ vraví dojatým hlasom rodená Bratislavčanka, ktorá si pri preberaní ocenenia poplakala... „Bola som strašne šťastná, v hľadisku som mala aj rodičov a bola som rada, že sú na mňa pyšní, že som im urobila radosť a že tam vlastne boli so mnou pri takejto spomienke. A sú to moje prvé MS a dostať MVP v tak ťažkom zápase sa nestane každému a som na seba veľmi hrdá, že som to dokázala.“

Claudia Mikešová (vľavo) vytvorila s Danielou Zvarovou skvelý tandem v reprezentačnom drese, Zdroj: Michal Tarabík/Floorball Frames

Debut na šampionáte a rovno proti Češkám! Claudia sa nepoložila, aj keď jej nebolo pred súbojom všetko jedno. „Mala som stres, neverila som si a bála som sa, že sa ukážem v zlom svetle. Chcela som urobiť všetko, čo som mohla, a pomôcť babám, a mohla som podľa mňa urobiť ešte viac, ale podpora od dievčat ma držala stále nad vodou a nenechala som sa v bráne rozhodiť. Snažila som sa mať proste čistú hlavu.“ Potom prišiel spomínaný rozhodujúci súboj o 5. miesto. Už to vyzeralo, že Claudia udrží čisté konto, no obrana pustila hráčku pred bránku a prišlo vyrovnanie... „Nepovedala by som, že ma to nahnevalo, ale bolo mi to ľúto. Mohla som pomôcť a chytiť to, ale nezvládla som to. Keď sme išli do predĺženia, bála som sa, že to pokazím, no vydržali sme to a nakoniec išli na nájazdy, kde síce chytala Daniela Zvarová, no vyhrali sme to. Vlastne sa stalo to isté čo na Polish Cupe.“

Dobrá duša sa v tejto nádejnej brankárke naplno prejavila aj pri odpovedi na poslednú otázku, pretože každý športovec má nejaký dlhodobý cieľ, za ktorým si ide, má vysnívané méty. „Môj dlhodobý cieľ je udržať sa v reprezentácii a zlepšovať sa ďalej, ako herne, tak aj osobnostne. Nech môžem byť oporou v bráne a dievčaťom, ktorému sa nebudú ľudia báť zdôveriť a nechať si poradiť.“

Našli ste v článku chybu alebo máte nápad na zaujímavý obsah? Napíšte nám e-mail na redakcia@szfb.sk