Slovenské juniorky sa síce unavili, no ovládla ich pozitívna emócia

Slovenská reprezentácia junioriek má po takmer polročnej pauze za sebou prvé sústredenie, ktoré sa od piatku do nedele konalo v Malackách. Z pozvaného počtu 22 hráčok sa zrazu napokon zúčastnilo 16 dievčat. Naše juniorky sú v príprave na svetový šampionát, ktorý sa má uskutočniť vo švédskom meste Uppsala od 1. do 5. septembra.

Dievčatá mali na programe až päť tréningov a štyri porady. „Zraz bol aj napriek prísnym ptotipandemickým opatreniam organizačne dobre pripravený aj zrealizovaný. Kvôli rôznym karanténam sa ho nemohli zúčastniť všetky hráčky, ale s tým sme počítali a prispôsobili sme sa tomu. Ako sme predpokladali a je to pochopiteľné, dievčatá po dlhej prestávke trénovali a samozrejme nie sú na tom aktuálne po florbalovej stránke najlepšie. Ale všetky sa snažili a predpokladáme, že po Veľkej noci sa zlepšia podmienky a bude sa môcť začať pravidelne trénovať. Z tohto pohľadu sa pre nás rozhodnutie posunúť MS na september javí ako ideálne a veríme, že dovtedy dobehneme zameškané. Chceli by sme sa do leta stretávať pravidelne aspoň raz za mesiac a v lete absolvovať dve týždňové sústredenia,“ povedal tréner Vladimír Gábor.

Ako sa cítia po sústredení samotné hráčky? „Na zraz som sa veľmi tešila, keďže som dievčatá veľmi dlho nevidela. Bolo fajn konečne vypadnúť z domu a dobre si zatrénovať. Som rada, že sa sústredenie mohlo uskutočniť aj napriek prísnym hygienickým opatreniam. Čo sa týka nejakej domácej prípravy počas mesiacov, kedy sme sa vidieť nemohli, išlo poväčšine o individuálne tréningy, ktoré nám posielali tréneri a taktiež o online tréningy s našim fyzioterapeutom Vojtom Typlom. Po troch dňoch makačky určite pociťujem väčšiu únavu ako predtým. Ani jedna z nás nemala florbalový tréning od decembra a teraz sme ich mali hneď päť v troch dňoch, takže to bolo veľmi náročné. Najväčšie zmeny v mojom výkone som badala asi v hre ako takej, pretože tá sa individuálne natrénovať nedá,“ podelila sa so svojimi pocitmi Denisa Papierniková.

U Tamary Dobošovej taktiež prevládali pozitívne pocity. „Bola som veľmi rada, že sme sa po dlhej dobe stretli s dievčatami a preto ma ovládli príjemné pocity. Mohli sme si konečne všetky spoločne zatrénovať. Keďže sú majstrovstvá sveta za rohom, tak samozrejme, že tréneri na nás apelujú, aby sme na sebe stále pracovali, či už po kondičnej stránke alebo v práci na hokejke. Únava sa dostavila, keďže som nebola zvyknutá na takú frekventovanú záťaž, než v čase klubových tréningov, kde som si popri nich mohla vyvíjať kondičku navyše. A keďže sú klubové tréningy momentálne pasé a my môžme trénovať len individuálne, tak nám chyba tá možnosť zdokonaľovania sa v samotnej hre. Určite bolo na mojej hre badať zmeny po technickej stránke na hokejke, keďže nie každý má tú možnosť a priestor na zdokonaľovanie palicovej techniky.“